Rozhovor so žilinským neurológom Vladimírom Labajom: Na deti sú kladené neúmerné nároky!

Nedávno oslávil svoje 45 narodeniny. Rodený Žilinčan, ktorý preferuje zdravý životný štýl a prevenciu pred liečbou. Prečítajte si podnetné názory MUDr. Vladimíra Labaja.

Soňa Vanovčanová
Ilustračný obrázok k článku Rozhovor so žilinským neurológom Vladimírom Labajom: Na deti sú kladené neúmerné nároky!
Foto: Soňa Vanovčanová

Ako hovorí Vladimír Labaj, nielen neurológia, ale ani medicína vo všeobecnosti nepozná univerzálny liek. Človek by sa mal starať rovnako o svoju fyzickú i duševnú stránku. V súčasnosti okrem klasických neurologických ochorení podliehame najmä civilizačným chorobám. Tým však môžeme predchádzať hlavne vnútornou disciplínou, zdravým životným štýlom a u detí správnym vedením.

S akými najčastejšími neurologickými ochoreniami sa stretávate u Žilinčanov?

Určite sú to bolesti chrbta a poruchy pohybového aparátu. Potom ešte s prejavmi stresu. Tie sa často skrývajú pod rôzne závrate a bolesti hlavy, súvisí s tým aj stuhnutie chrbta. A potom nasledujú tie klasické neurologické diagnózy, ja tomu hovorím tie „pravé“ – parkinsonove, alzheimrove demencie a iné. Všetko sú to civilizačné ochorenia, spôsobené životným štýlom – sedením, naháňaním sa, necvičením.

V dnešnej dobe je napríklad veľmi veľa detí s bolesťami hlavy.

Dá sa týmto ochoreniam nejako predchádzať?

Dá sa tomu predchádzať… Keď sa ľudia pozrú do histórie, vrátia sa do minulých generácií, tak nájdu spôsob, ako sa to dá robiť. Za starého režimu sme ráno mali rozcvičku, cvičili sme pri rádiu…

Dnes si myslíme, že všetko príde samo. Vedieme konzumný spôsob života, kde mám pocit, že ľudia sa viac venujú údržbe auta ako sebe. Keď sa opýtam pacienta, čo urobil preto, aby sa mal lepšie, tak často nerozumie, čo by mal vlastne robiť.

Ja som lekár, mám mu niečo predpísať a všetko sa tým pre neho vyrieši. Nikto nekalkuluje s tým, že keď sa chce mať lepšie, tak je preto potrebné aj niečo urobiť.

Ako súvisí neurológia so stresom?

Veľa neurologických ochorení vzniká v dôsledku stresu. Dnešné technológie veľmi rýchlo napredujú a človek sa im nestíha prispôsobovať. Dostáva sa potom do chronického stresu. Stresová reakcia má byť krátkodobý jav, ktorý človeka privedie k výkonnosti, aby si zachránil život. Ale pri chronickom strese ste v ňom stále.

Z fyziologického hľadiska sa v strese zlepšuje prekrvenie mozgu, svalov a srdca, aby sa človek v tom momente zachránil a všetko ostatné prestáva svojim spôsobom fungovať alebo je vedľajšie. Horšie sa prekrvuje pečeň, horšie funguje vylučovanie, imunitný systém, máme alergie,…

Chronický stres tu je a bude, pokiaľ my sami nezačneme niečo meniť.

A na to potrebujeme takú.. vnútornú disciplínu a hlavne vedomie, že disciplínou vieme ochrániť zdravie.

Podpisuje sa stres aj na dnešných deťoch?

Áno, stres sa podpisuje aj na deťoch. Či už bolesťami hlavy, pretože dnes aj mladšie ročníky sú bežne do desiatej – jedenástej večer na internete, na mobiloch.. Nič nerobia v rámci kompenzácie, pritom stačí aj prechádzka, aby človek vypol.

Na deti sú kladené neúmerné nároky.

Na jednej strane nechávame v osnovách aj všetko to staré, ale nakladáme im množstvo nových vecí, aby boli úspešní.

Dá sa nejako vyhýbať alebo zabrániť stresu? Respektíve eliminovať ho?

Človek sa vyvíjal milióny rokov, a teraz chceme za sto rokov preskočiť vývoj, a to jednoducho nejde. Dostávame sami seba pod obrovský stres len preto, že vidíme čo majú iní a chceme to aj my.

Jedno je samozrejme súčasť doby a druhé, čo si necháme so sebou robiť. Je to naša slobodná vôľa, čo si kúpime, čo budeme jesť, ako sa budeme stravovať, kedy pôjdeme spať. Len si treba vedieť rozkázať. A to je tá vnútroná disciplína.

Čiže aj zdravý spánok a pohyb sú riešením?

Dnešní ľudia si myslia, že je normálne ísť spať o druhej v noci. Tak sa pýtam, kedy si má váš mozog oddýchnuť? Dospelí považujú za normálne, že nespia dve noci. Myslím, že sme sa odpútali od úplne základných vecí, ktoré fungovali stáročia. Od toho, aké bolo radostné sa ísť večer poprechádzať, porozprávať sa s partnerom a nesedieť doma za televízorom. Ľudia by sa mali stretávať, chodiť spolu športovať.

Chodím hrávať badminton a stretávam tam hlavne 50 – 60 ročných ľudí a len veľmi málo mladých ľudí.

Nepotrebujem, aby moje deti robili vrcholové športy, ale každé dieťa keď naučíme plávať, lyžovať, korčuľovať či bicyklovať… robíme to preto, aby nebolo sociálne izolované. Pokiaľ to nebude vedieť, tak ho izolujeme a bude sedieť za počítačom. Pretože, keď nemôže ísť s partiou rovesníkov na lyžovačku, lebo nevie lyžovať, tak zasa bude tráviť ten čas len doma pri televízii alebo počítači.

Som ale optimista v tomto, keď vidím, aké možnosti sú teraz v Žiline oproti tomu aké boli pred 20 rokmi… Nie je to len fitnes ako kedysi, ale rôzne druhy cvičenia, kam sa dá ísť.

Dnes je pomerne „modernou“ chorobou zo stresu aj tetánia. Dá sa jej vyhnúť?

Tetánia vzniká pod vplyvom minerálového rozvratu, z nedostatku minerálov – to je pravá tetánia, ale tetánia, ktorá sa ku nám dostáva je zvýšená dráždivosť nervov a svalov pod vplyvom toho, čo sa deje okolo nás, pod vplyvom tej nadmernej záťaže a stresu. Keď človek nebude mesiac spať, lebo je v strese, tak sa to na ňom nejako podpíše.

Dnes má tetániu možno 80 % ľudí, keby sme to chceli diagnostikovať. Niekedy ku nám chodia pacienti v úplne zrútenom stave, porobíme im všetky vyšetrenia a nakoniec zistíme, že asi bude treba zmenu v životnom štýle. Tá väčšinou postačí a len pri najťažších stavoch je potrebná aj liečba. Otázne je, čo ten človek vo svojom okolí dokáže zmeniť tak, aby sa problémy nevracali.

Životný štýl je teda akýsi základ prevencie?

Keď robí človek vrcholového manažéra v banke a nechce ísť robiť inú pozíciu, tak sa asi problémov nezbaví. Veľa ľuďom však pomôže, keď získajú informácie o tom, že tetánia je funkčná porucha a že nemajú poruchu štruktúry. Potom vedia, čo majú robiť. Ak sú problémy spôsobené stresom v zamestnaní a človek ho nechce zmeniť, tak sa musí naučiť s problémami fungovať.

Ľudia si neuvedomujú, že pod vplyvom toho chronického stresu si dokážu vyrobiť aj skutočné ochorenie. Napríklad pálenie záhy, to nie je len o potrave, alebo zápaly žalúdka, syndróm dráždivého čreva.. To sú už prejavy spôsobené dlhotrvajúcim stresom a stávajú sa potom ochorením. Psychosomatizácia je všeobecne uznávaný jav. Niektorí odborníci tvrdia, že až 90 % ochorení je takto spôsobených, iní napríklad 50 %, podľa toho, kto má akú skúsenosť.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame