Z tohto sa vám zakrúti hlava: Najčudnejšie tresty pre Žilinčanky spred 300 rokov!

Svet sa mení obrovskou rýchlosťou, navyše história sa môže zdať pre našinca pomerne drsná. Zalovili sme v archívoch a vybrali pre vás skutočné skvosty.

Soňa Vanovčanová
Ilustračný obrázok k článku Z tohto sa vám zakrúti hlava: Najčudnejšie tresty pre Žilinčanky spred 300 rokov!
Zdroj: www.rajec.info

Archívy stále skrývajú množstvo zaujímavostí, z ktorých ale často zostáva súčasnému človeku rozum stáť. Vrátili sme sa pár storočí v čase, do doby kedy v našich chotároch zbíjal Jánošík s družinou.

Samozrejme, že spoločnosť bola postavená na odlišných základoch, no niektoré pravidlá priam bijú do očí. Rovnoprávnosť pohlaví dnes už považujeme za samozrejmosť, no začiatkom 18. storočia v Trenčianskej župe bolo takmer všetko inak. Svedčia o tom aj dokumenty, ktoré v tom čase platili pre Žilinu a okolie.

Všemožná cirkev

Keďže o poriadok a morálku sa starala najmä cirkev, snažila sa spoločenské prehrešky riešiť. Ako inak, než pomocou trestov. Či už fyzických alebo peňažných. Viete si predstaviť akých „faux pas“ sa dopúšťali začiatkom 18. storočia prosté ženy? Prínášame výber tých najzaujímavejších.

  • Žena, ktorá sa opije tak, že na ulici vzbudzuje pohoršenie, zaplatí pokutu 1 florén alebo si odsedí trest v trlici (Trlica je druh praniera, opísaný ako stavbárska koza so zdvihnutými prednými nohami. Vrchná doska je vybrúsená doostra a práve na ňu sa obkročmo posadil odsúdený. Na trlici sedel s priviazanými nohami a zviazanými rukami. Ak bol priestupok vážnejší, na nohy dostal ešte závažia.)
  • Ak poddaná v kostole neuvoľní miesto vyššie postavenému, zaplatí pokutu 1 grajciar, meštianka 5 grajciarov
  • Ak žena urobí kríž kolomažou na Luciu (Ako ochranu pred strigami, ktoré podľa ľudových povier v určitých dňoch ohrozovali ľudské obydlia.), zaplatí 10 grajciarov
  • Žena, ktorá odmietne vo štvrtok priasť, nevynesie z domu mlieko alebo oheň, zaplatí pokutu 3 denáre (Vo vidieckych domácnostiach ženy v určitých dňoch nevykonávali niektoré práce pod vplyvom poverových zákazov. Napríklad: Ak budeš vo štvrtok priasť, v lete ti budú puchnúť prsty pri práci na poli. Takto si vysvetľovali napríklad reumatické problémy.)
  • Ak pôjde niektorá žena zbierať mravce a bude sa v nich kúpať, čaká ju buď trest na trlici alebo zatvorenie do praniera, respektíve zaplatí 1 zlatý florén pokuty (Lesné mravce sa v ľudovom liečiteľstve využívali na liečbu reumy.)

Kto vezme z kostnice nejaké predmety a bude s nimi čarovať, zaplatí pokutu 1 florén

  • Kto bude čarovať so srdcom zvona, špagátom alebo s krstiteľnicou, zaplatí 50 denárov pokuty

Tresty to veru neboli len symbolické…

Čo sa dalo za koľko kúpiť v minulosti? Na ukážku použijeme účty Lietavského panstva, ktoré vyplácalo mzdy svojim zamestnancom štvrťročne.

V roku 1621 tak svojmu hradnému kastelánovi vyplatili štyrikrát v roku po 20 florénov (teda 80 florénov), dráb si zarobil 6 florénov (za rok teda 24 florénov), puškárovi pripadlo 21 florénov za štvrťrok (teda 84 florénov ročne), pastierom kráv a svíň sa ušlo po 1 floréne a 60 denároch za tri mesiace (za rok 6 florénov a 40 denárov).

Za jedného kapúna (kastrovaný kohút) pri nákupoch zaplatili lietavskí páni 8 denárov, za hrudu syra 25 denárov, 1 sliepka stála panstvo 5 denárov, 1 zajac 12 denárov, 1 ovca 16 denárov, baran vyšiel na 1 florén a 60 denárov. Za menšiu glazovanú misku či džbán by sme v tom čase zaplatili 3 denáre.

U roľníkov bol prísun peňazí zložitejší, než u zamestnancov panstva. Málokto si mohol dovoliť kúpiť koňa – ak, tak zaň zaplatil od 300 do 800 denárov. Kúpa prasaťa stála 300 až 500 denárov. Sto vajec 10 denárov a chlieb stál približne jeden denár.

Informácie sme vybrali z Kanonickej vizitácie ev. superintendenta Daniela Krmana z roku 1707.

Foto: Ilustračná

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame