Odišiel na 6 mesiacov, no býva tam už 11 rokov: Žilinčan Vlado (32) našiel svoj druhý domov v Austrálii

Pavúky, hady, klokany, opera v Sydney... To sú možno naše prvé asociácie, keď niekto spomenie Austráliu. Aká je však naozaj? V rozhovore nám to priblíži Žilinčan Vlado Mikolaj (32), ktorý videl už nejeden úžasný kúsok našej Zeme.

Adela Fruckova
Ilustračný obrázok k článku Odišiel na 6 mesiacov, no býva tam už 11 rokov: Žilinčan Vlado (32) našiel svoj druhý domov v Austrálii
Zdroj: Archív Vlada Mikolaja

Mohlo by sa zdať, že účtovníci sú nudnými osobnosťami. Niektorí z nás si totiž možno predstavia ulízaný účes a okuliare s hrubým rámom. Výnimka však potvrdzuje pravidlo a tou je aj Vlado Mikolaj (32) žijúci v krajine protinožcov. Okrem čísel a daňových priznaní jeho čas vypĺňajú omnoho zaujímavejšie aktivity. Nadchnutý pre krásy východnej pologule spája cestovanie s adrenalínovým športom. Možno práve ako kedysi Milan Rastislav Štefánik. Že neveríte? Prečítajte si rozhovor s naším austrálskym Žilinčanom.

Kedy si sa presťahoval do Austrálie a prečo?

Ako zvyknem hovoriť – prišiel som na 6 mesiacov… pred 11 rokmi v roku 2005 (smiech). Po prvých šiestich mesiacoch, z ktorých som strávil tri na horách, som sa vrátil domov. Ešte som však s Austráliou neskončil, odišiel som tam preto znova. Je tu so mnou aj priateľka Veronika, ktorá je tiež zo Žiliny. Je tu so mnou už šesť rokov.

Za čím si odišiel?

Nuž za štúdiom, poznaním, dobrodružstvom, vlnami. Cestovanie človeka proste vábi, svrbí… Austrália je ďaleko, je veľká, iná, lákala ma.

Čo ťa najviac lákalo na tom žiť inde?

Nedá sa povedať, že by ma lákalo žiť niekde inde, Slovensko bolo, je a vždy bude môj jediný domov. Vždy ma ale lákali dlhé cesty.

Čo si všetko precestoval?

Čím viac človek vie, tým vie menej (smiech). Pre cestovanie platí to isté, takže len veľmi malú časť sveta. Pár super miest, ktoré som mal šťastie vidieť, sú napríklad Karibik, Francúzska Polynézia, Fiji, Indonézia, Nový Zéland, Východné pobrežie Austrálie, juhozápad Európy, časť Kalifornie, Japonsko.

Ktoré miesto ťa najviac oslovilo?

Pre mňa bolo najviac magické Tahiti. Hľadali sme tam stopy Čechoslovákov, surfovali so Žilinčanmi Erikom a Zuzkou slávnu vlnu Teahuppo. V noci sme pozorovali hviezdy na miestach, kde pred sto rokmi pozoroval hviezdy Milan Rastislav Štefánik. Slovák, no na úplne opačnom konci Zemegule od Slovenska. Magické…

Natáčali ste tam o tejto tematike aj dokument…

Áno, dokument s názvom Prebudený/Awaken. Je o dvoch mladých Slovákoch (Žilinčanoch)- surferoch, ktorí od mala snívajú o surfovaní na známej vlne a zhodou náhod zistia, že na tej istej pláži mal Štefánik kedysi hvezdáreň. Dozvedajú sa o československej komunite, ktorej potomkovia tam doteraz žijú, zoznámia sa s nimi a preberajú ako a kedy sa tam presídlili ich predkovia. Existoval dokonca ostrov „New Slovakia“. Náš Štefánik v Polynézii zakladal hvezdárne a meteorologické stanice, plánoval sa tam neskôr vrátiť, no prišla vojna…

V akom stave je dokument, kedy ho môžeme uvidieť?

Náš kameraman a režisér, vnuk slávneho, žiaľ zosnulého Františka Kelého, Michal, sa však do Polynézie úplne zbláznil, akosi sa tam zdržal a stále natáča. Je to naozajstný raj na Zemi.

Čo je tvojou motiváciou?

Pri cestovaní? Ako z destinácií vyplýva, hlavne surfing a snowboarding. Spojiť spoznávanie s akciou. V živote je motivácia podobná, ale už ťažšie realizovateľná. Cestovať a pracovať naraz sa mi žiaľ nedarí… I keď… Pár takých ľudí poznám a úprimne im závidím.

Ako pracuješ?

Ako radový zamestnanec účtovníckej firmy, robíme hlavne daňové priznania.

Čo je najšokujúcejšie pre Slováka v Austrálii?

Dobrota, milota a úsmevy ľudí. Počet slnečných dní v roku. Ceny nehnuteľností v Sydney, sú úplne mimo dosahu priemerne zarábajúcich ľudí. Takisto pohľad na hunsmana (je to pavúk veľký ako dlaň), či hada, ktorý mi stále privoláva infarkty… Pri surfovaní mám stále v hlave žralokov a šokujúcim je veľký počet Slovákov a Čechov. Držíme tu spolu ako komunita, robíme si turnaje, opekačky, aby nám nebolo smutno za domovom. :)

Čo ešte robíte s priateľkou Veronikou vo voľnom čase?

Chodíme stanovať po plážach v okolí Sydney alebo do hôr na túry. Každý víkend má niekto narodeniny, príchod, rozlúčku, stále sa niečo deje. Radi chodíme do Opery na prezentácie National Geographics či iné prednášky. V Sydney je veľmi bohatá kultúra, človek jednoducho nestíha.

A čo robíš, keď si tu v Žiline?

Vždy sa snažím vidieť celú rodinu a všetkých známych. Stretávam sa s kámošmi a nie je to v knižniciach (smiech). Naposledy som bol v Žiline týždeň a bolo to poriadne hektické… Ale príjemné. Žilina je parádne miesto. Pekné centrum, hory z každej svetovej strany, kopec výborných ľudí, akcie. Mám pocit, že doma sa stále niečo deje, i keď sem chodím málo a na krátko. Stále hovorím, že najlepší ľudia zo Slovenska sú z Liptova a Žiliny.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

To je vo hviezdach. Človek mieni, život mení. Dúfam však, že budem žiť niekde buď blízko mora alebo pod horami…

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame