HLASUJTE: Je vraj vulgárna. Mala by kniha od Taragela a Pištanka zostať povinnou literatúrou?

Nevhodná literatúra, ktorá deformuje slovenskú mládež. To je vyjadrenie Združenia katolíckych škôl Slovenska (ZKŠS), ktoré sa takto vyjadruje ku knihe Petra Pišťanka a Dušana Tarageľa.

Dráždivý text vyvolávajúci vášne

Titul Sekerou a nožom ju dráždi o to viac, že je súčasťou povinnej literatúry pre stredoškolákov. Dôvodom majú byť perverzné a vulgárne výrazy, ktoré urážajú ľudskú dôstojnosť, hlási ZKŠS.

Kniha má navyše stáť v priamom opozite tomu, čo obsahujú ideály výchovy študentov. Konkrétne ide o vedenie k slušnosti, mravnej vyzretosti, povinné čítanie má podľa Združenia žiakov prioritne nabádať a nasmerovať k dobru, rozvíjaniu zdravých medziľudských vzťahov i estetického cítenia.

A toto podľa tvrdenia ZKŠS spomínané dielo nespĺňa.

Odporcov tohto literárneho textu navyše dráždi vysvetlenie opačnej strany hovoriace, že v ňom spomenutý životný štýl je stavaný do polohy vtipného príbehu bez dostatočného kritického postoja.

Ponechať alebo nie?

V poslednej dobe tak na verejnosti i v odborných kruhoch rezonovala otázka, či je vhodné titul medzi povinnými titulmi v rámci stredoškolskej slovenčiny ponechať. Obzvlášť vtedy, keď je to jedna z maturitných otázok a bez spätnej väzby, či dodatočného výkladu môžu jednotlivé pasáže vyvolávať nepochopenie.

Dielo Sekerou a nožom je naproti tomu vystavané na reáliách krátko po revolúcii, teda sa odohráva v čase komunizmu, kde prím hrajú životy robotníckej triedy, rezonujú problémy, každodenné radosti i strasti, pracovné návyky.

Text je celkovo paródiou socialistického realizmu, spadá pod 80. roky minulého storočia.

Autor má jasno. Kriticky sa ohradil

Samotný Dušan Taragel sa pre Pravdu pomerne jednoducho ohradil.

„Asi sa ešte nezobudili a nepozreli sa do detských izieb, že všetky deti majú v izbách počítače napojené na internet a keď dieťa napíše kľúčové slovo, má toľko pornografie a erotiky pred očami…,“ nasmeroval kritické slová Združeniu katolíckych škôl.

Autor sa ďalej pýta, či navrhovatelia hodlajú deťom zakázať aj samotný internet, jednoduchý nástroj k tomu, aby sa tie dostali k mravne nevhodnému či nevyhovujúcemu obsahu, ktorý rozhodne viac ovplyvňuje mravný vývoj adolescenta.

Prvotnou myšlienkou má byť v tomto rozmere donútiť deti kriticky rozmýšľať, pozastaviť sa a snažiť pochopiť text, pretože v literatúre to nie je prioritne o prvom pláne. Ako istá barlička k pochopeniu ale musí slúžiť aj samotný učiteľ, ktorý je / musí byť pri výklade žiakovi nápomocný, dokáže ho nasmerovať.

Poloha, ktorá kritikom unikla?

Veľa k samotnej knihe napovedá aj pozícia, v ktorej sa vidí druhý z jej autorov, zosnulý Peter Pišťanek.

„Vnímam pozíciu spisovateľa ako šaška, ktorý má za úlohu svoje publikum pobaviť a popri tom mu niečo závažné povedať."

„Beletristická kniha sa musí čítať ľahko a svižne, text sa nesmie pred čitateľom spínať na zadné a metať hlavou.“

„Text si musí dať nasadiť ohlávku a unášať čitateľa hladko na zaujímavé, pútavé miesta. Aby čitateľ po prečítaní knihy nemal spomienku len na to, ako márne usiloval udržať sa v sedle textu,“ cituje jeho slová litcentrum.sk.

Nebohý Pišťanek ďalej pred časom doplnil, že literárni kritici sa už s jeho pohľadom na písanie i svet zmierili. Navyše sa pravidelne čudoval, ako pozitívne ho niektorí ľudia posudzujú, čo ale nie je aktuálny prípad ZKŠS.

Kniha zostáva

Prípadom sa už začal zaoberať aj Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ), ktorý v dohľadnej dobe ku knihe pripraví metodické pokyny pre učiteľov.

Rezort školstva informoval, že k tejto problematiku už v pondelok 2. mája zasadala na ministerstve školstve odborná komisia zložená z jeho pracovníkov, zástupcov Štátneho pedagogického ústavu a členov predmetovej komisie slovenského jazyka a literatúry.

Výsledok je teda taký, že Sekerou a nožom ako povinné čítanie stredoškolákom zostáva.

„Komisia dospela k záveru, že dielo si vyžaduje dospelého čitateľa a zároveň erudovaného učiteľa, ktorý ho vie žiakom vysvetliť a viesť k nemu diskusiu. Žiak má k dielu zaujať svoj vlastný názor, aj kritický,“ informuje ministerstvo.

Úryvok z knihy:

Poď si ľahnúť, som dnes akýsi unavený!“ povie Tóno a už sa dvíha zo stoličky.

„Chcela som pozerať televíznu inscenáciu,“ povi žena, pritom však vie, že je zbytočné čokoľvek hovoriť.

„Rob ako vravím!“ Tóno udrie po stole zovretou dlaňou. „Už aby si bola v posteli!“

Žena sa podvolí. Odhodí handru a prejde k posteli. Vyzlečie si blúzku. Tón osa strhne; už dlho také čosi nevidel. Veď ako inak, roboty vyše hlavy a k tomu ešte tie funkcie na krku.

Tóno si posotí širák do tyla a na dúšok vyzunkne horčičiak piva. So zaťatými zubami sleduje, ako si jeho žena skladá blúzku na stoličku a rozopína podprsenku. Akási žilka na sluche mu začne divo bubnovať. Otvorí ústa a pomedzi deravé i za plombované zuby nasáva vzduch.

Žena už stojí nahá. Tóno záľubne hľadí na jej vycivené bledé telo. Vstane zo stoličky, podíde k nej a chvíľu jej drapľavými rukami chodí po pleciach, po chrbte, po stehnách. Potom ju schytí a sotí do postele. Posteľ zapraská a prehne sa. Žena si udrie hlavu o rám. Bolestivo zjojkne.

„DRŽ HUBU, SPROSTÁ!“ zrúkne Tóno. „DECKÁ POBUDÍŠ!“

Vtisne sa jej medzi stehná, pomáhajúc si rukou. Srdce mu tuho bije. Po čele steká pot. Ukonal sa.

Žena leží, poslušne dvíha nohy. Pozerá na zájdený plafón. Hádam bude treba vymaľovať, pomyslí si. Ale kde vziať peniaze na maliara?