Sexy Žilinčanka predvádza umenie, pred ktorým klobúk dole: Paráda, čo Denisa dokáže na tyči!

Žilina sa môže pýšiť aj nadanými ľuďmi, ktorí vyznávajú a krásne predvádzajú tie netradičnejšie druhy športov. Extravagantnej zábave sa venuje aj Denisa, ktorá nám v EXKLUZÍVNOM rozhovore prezradila čaro i úskalia tohto pôvabného umenia. A pozrite si ju aj v akcii.

Adela Fruckova
Ilustračný obrázok k článku Sexy Žilinčanka predvádza umenie, pred ktorým klobúk dole: Paráda, čo Denisa dokáže na tyči!
Zdroj: Patrícia Jarabicová

Žilinčanka Denis Sihlovcová má určite nevšednú profesiu. Pracuje ako pole dance fitness inštruktorka v prvom pole dance štúdiu v Žiline. Kto by si myslel, že športové „umenie na tyči“ je len jednoduché a efektné hobby, veľmi sa mýli. Verte, že aj za týmto športom sa skrývajú roky driny. Viac nám o ňom však prezradí trénerka a zároveň sympatická blondínka Deniska.

Vieš nám laikom vysvetliť, čo je to pole dance?

Pole dance je cvičenie s váhou vlastného tela, má pôvod v Indii, neskôr s ním začali Číňania. Tzv. chinesse pole, kde cvičili na dvoch tyčiach vedľa seba, skákali, preskakovali a ´akrobatili´. V osemdesiatych rokoch sa pole presunul do cirkusov, do klubov a nočných klubov. V roku 1990 sa opäť vrátil jeho športový význam a začal sa využívať ako kondičné cvičenie. Dnešná jeho podoba spája prvky jógy, gymnastiky, baletu… My zaraďujeme v rámci rozcvičky aj prvky acro jógy.

Ako si sa dostala k takému nevšednému športu?

Pole dance som prvýkrát videla v televíznej relácii asi pred päťsto rokmi (smiech). Jedna Češka predvádzala, čo vie na tyči. Spadla mi sánka a vedela som, že pôjdem priamo, slepo a hlucho za tým. že to chcem robiť. Keďže vtedy tu na Slovensku ešte žiadna „škola“ nebola, vzala som to amatérsky do svojich rúk a hľadala každú tyč v okolí, ktorá by mi mohla pomôcť trénovať. Naobjednávala som si dévedéčka, skúšala som a padala. Neskôr som absolvovala certifikáciu v prvom pole štúdiu na Slovensku.

Ako sa dostal pole do Žiliny?

Mojím snom bolo vždy mať prácu, ktorá ma baví. Predstava, že donesiem niečo, čo milujem do nášho mesta, v ktorom doteraz nič také nebolo, bola taká silná, že som to musela risknúť. Veľmi som chcela odstrániť predsudky ľudí. Pre mňa to nie je tanec, ale šport. My netancujeme, ale cvičíme.

A aké športy si robila predtým?

Karate! (Smiech) Otec ma k nemu motivoval. Ale aj fit box,hip hop tanec, disco dance,jumping, trx, alpinning… Nejdem to tu všetko menovať. Jednoducho všetko, čo sa objavilo v Žiline, som musela vyskúšať. O bežných športoch ako bicykel, korčule nehovoriac … Vždy sa mi veľmi páčil outdoor workout. Aj teraz sa občas privrtnem chlapcom na tréningy. Vždy obrazne hovorievam, že to je tyč v horizontálnej polohe.

Ako športová nadšenkyňa si určite mala aj nejaké ťažké úrazy… Či nie?

Na to, že to je veľmi náročný a riskantný šport a ako ho robím bezhlavo, mám dosť šťastie (smiech). Ale teraz vážne, mám 6-centimetrovú jazvu na chrbte z čias mojich amatérskych autotréningov. Spadla som z tyče na sklenený stôl. Vtedy som ešte nevedela ako na to. Teraz mám len občas presilené ruky a nohy. A ešte dodám, že odkedy som mama, mám väčší pud sebazáchovy. A teda aj porozmýšľam predtým ako niečo vyskúšam (smiech).

Čo pre teba znamená pole dance?

Je to výzva, ktorá nemá hraníc. Toho, čo sa dá, toho, čo človek dokáže a ani o tom nevie… Je to dlhá cesta, niekedy bolestivá, ale to všetko je zanedbateľné. Keď si uvedomíte, ako to ovplyvňuje váš život, učíte sa prekonávať sami seba a brať prekážky ako výzvu. Občasnú demotiváciu strieda taký pocit radosti, že na menšie ťažkosti sa zabúda.

Koľko trénuješ žiačok?

Teraz okolo 90 a nejaké externe, ktoré museli odísť za prácou či školou mimo mesta. Viac nechcem kvôli synovi Christiankovi a aj kvôli sebe. Trénovať som začala po piatich rokoch cvičenia, hneď po certifikácii som prišla s nápadom za majiteľmi športcentra, kde som chodievala cvičiť. Potom sa karty zamiešali. Prišla láska a iné priority. Pole dance išiel bokom. Rok po narodení synčeka som s tým začala. Neskôr sa tento šport stal mojou prácou a každodennou súčasťou. Našla som sa v ňom.

Aj súťažíš?

Nie. Od detstva nezvládam súťažný stres. Pred vystúpeniami od rána nejem. Pred súťažou by som nejedla týždne (smiech). Na súťaži som pôsobila len ako porotca a teraz na súťaže posielam svoje žiačky. Paradoxne ich povzbudzujem, aby nemali trému (smiech).

Nespomínaš si na nejakú vtipnú story, ktorá sa ti stala počas vystúpenia?

Celkom smiešne bolo, že keď som vstúpila do plesovej haly v pole dance oblečku: kraťasky a malý topík medzi róby a obleky, cítila som sa zvláštne a to som celkom extravagantný typ človeka (smiech).

Čo by si ešte chcela dosiahnuť v rámci tohto športu?

Chcem vedieť všetko, čo moje svetové idoly. A chcem, aby moje dievčatá vyhrávali majstrovstvá. Nech robia radosť iným a mne – pole dance je taká moja zdravá ´žúrka´. Bavíme sa a makáme.

Foto: Martin Hodoň, Patrícia Jarabicová, archív Denisy Sihlovcovej

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame