Pestré víkendy vo Vlkolínci v znamení remesiel: Jednu z činností predkov tu ale neuvidíte

Počas deviatich víkendov v mesiacoch júl a august sa predstavia remeselníci, ktorí návštevníkom Vlkolínca predvedú rôzne tradičné slovenské remeslá, s ktorými sme sa v minulosti v lokalite dolného Liptova často stretávali.

„Počas letných mesiacov je Vlkolínec hojne navštevovaný slovenskými a aj zahraničnými návštevníkmi, a keďže v lete budú stále platiť rôzne obmedzenia, rozhodli sme sa neplánovať na toto obdobie veľké podujatia, ale radšej spestriť ponuku toho, čo návštevník pri svojej prechádzke Vlkolíncom môže uvidieť a zažiť“, uvádza Gabriela Demčáková, vedúca oddelenia regionálnej politiky Mestského úradu v Ružomberku.

Tradičné remeslá

K Vlkolíncu v minulosti patrili najmä činnosti ako výroba dreveného uhlia, pasenie dobytka a práca s drevom. Niektoré remeslá je ťažké v súčasnosti predvádzať, preto aj výber remesiel musel brať ohľad na to, čo a do akej miery je možné v súčasnosti predviesť návštevníkom tejto celosvetovo významnej lokality, zapísanej do svetového zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.

„Zamerali sme sa najmä na to, aby remeselníci, ktorí prídu prezentovať svoje remeslo, pochádzali z okolia Vlkolínca, čo sa nám aj do značnej miery podarilo. Len jeden remeselník nepochádza z Liptova, ale z neďalekej Oravy“, dopĺňa Barbora Kupčová z Domu UNESCO Vlkolínec.

V minulosti musel byť každý obyvateľ Vlkolínca do určitej miery aj remeselník, pretože práca ako výroba šindľov, stavba hospodárskych budov či oprava domov boli bežné činnosti, ktoré počas roka vykonával azda každý Vlkolínčan.

Počas voľných chvíľ, napríklad počas pasenia oviec, často vyrezávali z dreva rôzne úžitkové predmety ako lyžičky, črpáky a iné kuchynské náradie. Dlhé zimné večery slúžili na páranie peria, vyšívanie a najmä na zhotovovanie drevených šindľov potrebných na prekrytie obytných stavieb, či hospodárskych budov, ktoré sa vo Vlkolínci a jeho okolí nachádzajú.

To, že bežný Vlkolínčan bol vždy tak trochu rezbár, tesár, pokrývač, opravár, krajčír, kuchár, hrnčiar, pastier, drevorubač, či roľník sa dozvedáme z historických prameňov o živote vo Vlkolínci.

Atraktívne ukážky

Harmonogram remeselníkov počas letných prázdnin je naplánovaný tak, aby sa návštevníci niečo dozvedeli o práci s drevom, hlinou, s drôtom alebo s textilom, čo boli zväčša bežné vlkolínske činnosti.

„Remeselníci budú predvádzať remeslá, ktoré sú pre tunajší región typické, avšak v dnešnej dobe sú už prispôsobené na iné účely. Napríklad drotárka bude pri práci s drôtom vytvárať skôr okrasné a umelecké predmety, než tie úžitkové, ktoré drotári v minulosti bežne vytvárali. Tiež náradie, ktoré pri svojej práci remeselníci používajú, je v dnešnej dobe o niečo modernejšie, čím je aj samotná práca remeselníka značne jednoduchšia. Remeselníci však dodržujú tradičné postupy a pri svojej práci sa ich snažia do veľkej miery dodržiavať“, informuje o remeselníkoch Milan Kolčák, vedúci Informačného centra Ružomberok.

Existujú aj remeslá, ktoré sa vo Vlkolínci prezentovať nemôžu, pretože sa pri nich používa oheň a manipulácia s ním je v pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry prísne zakázaná.

Ukážka remesiel je doplnok, ktorý obohatí návštevníkov o interaktívny zážitok. Návštevník môže na vlastné oči sledovať prácu so surovým materiálom a jeho postupnou premenou na niečo naozajstné, sformované skúsenými rukami remeselníka.

Interakcia samozrejmosťou

Počas prezentácie môže záujemca diskutovať s remeselníkom, ktorí mu rád vysvetlí, čo práve tvorí a ako docieli, aby z materiálu vznikol hotový výrobok. Pohľadom na zdĺhavú prácu sa návštevník taktiež dozvie, koľko času a jednotlivých procesov tvorby treba investovať do hotového výrobku a tým si uvedomí hodnotu vyrobeného diela.

Organizátori veria, že ukážky tradičných remesiel spríjemnia návštevníkom Vlkolínca ich pobyt vo Vlkolínci a odnesú si so sebou dobrý pocit z návštevy pôvodnej podhorskej osady, ktorá sa zachovala do dnešných čias a urobia si obraz o ťažkom živote v horských oblastiach severného Slovenska, pretože „Remeslo má zlaté dno“.