Žilinský Tuzex, luxus na ktorý mnohí spomínajú: Pamätáte ešte, od koho ste kupovali bony?

Nekúpite bony? Dám vám po 5,50. Keď som prikývol na tento obchod, išli sme za roh, kde sme transakciu zrealizovali. Už s bonmi vo vrecku a s úsmevom na tvári som sa vydal do predajne. Takto si dôchodca Pavol z Vlčiniec spomína na časy nakupovania v žilinskom Tuzexe, kde sa obchodovalo prostredníctvom odberných poukážok – bonov.

Ako povedal Peter Štanský, riaditeľ Štátneho archívu v Bytči – pobočka Žilina, odberné poukážky (bony), získali ľudia výmenou za doláre a iné cudzie meny, prípadne za zlato v bankách. "Poukážky mali najprv platnosť tri mesiace, potom rok a ponúkali ich najmä staršie ženy, prípadne tzv. veksláci pred predajňami, čo bolo síce zakázané, ale štát to v podstate toleroval,“ vysvetlil. Ako dodal, už spomínané staršie ženy pochádzali najmä z okolia Bytče, z obcí Veľké Rovné, či Štiavnik, a mali príbuzných v zahraničí.

V Žiline boli dva Tuzexy

Predajne Tuzex boli špecifické tým, že väčšina tovarov ktoré predávali, pochádzala z kapitalistickej cudziny, niektoré boli i domáceho pôvodu, určeného na export. Preto ak ste chceli napríklad rifle, kúpili ste ich jedine tu. „Rozhodol som sa, že si kúpim rifle, išiel som pred žilinský Tuzex a hneď ma pošepky oslovili tri babky. Všetci vedeli, že načierno predávali devízy,“ pokračuje dôchodca Pavol. Podľa neho sa babky často pohybovali i po predajni, kde ich mohlo byť naraz aj 10.

Podľa Petra Štanského boli v Žiline dve predajne Tuzexu – na Hodžovej ulici a na Hlinách III. „Predajňa Tuzexu na Hodžovej ulici bola priestorovo malá, pôvodne mali len prízemie, po roku 1970 i poschodie. Ročne, napr. v roku 1970, vyprodukovali obrat 50 miliónov Kčs. Pred predajňou stáli rady a neraz museli predávať za asistencie príslušníkov VB. Predajňa mala č. 40. Po roku 1986 sa predajňa z Hodžovej ulice premiestnila na Hliny IV, kde bola predtým predajňa potravín a lahôdok,“ vysvetlil: „Predajňa na Hlinách III mala označenie č. 620 a bolo im pridelené od roku 1972. Ale nasťahovali sa tam až v roku 1974. Zameriavala sa na potraviny a textilné výrobky, kým na Hodžovej na priemyselný tovar,“ priblížil Štanský. Ako dodal, samotné predajne na Hodžovej ulici a Hlinách III nestačili, preto mal Tuzex sklady tovaru i na Kuzmányho ulici, neskôr na Dolnom vale.

Pokrytie mal po celej republike

Tuzex na Hlinách III pár krát navštívila aj Žilinčanka Ľubica, dnes už na dôchodku: „Kupovala som si tam väčšinou rifle, niekedy aj kozmetiku, hlavne zahraničné krémy, ručný mixér, ale napríklad aj látku na svadobné šaty. Brat mi tam kúpil sveter z "angoráka,“ bol veľmi kvalitný," opísala.

Tuzex bol založený v roku 1957 ako tzv. podnik zahraničného obchodu, sieť maloobchodov s rozličným tovarom po celej krajine. Na Slovensku boli v roku 1987 predajne v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Martine, Michalovciach, Piešťanoch,Poprade, Prešove, Ružomberku, Vranove nad Topľou a Žiline. Po 1989, kedy sa pre všetkých uvoľnilo obchodovanie so zahraničím a cudzími menami, prestal byť predmet činnosti Tuzexu jedinečným. Odberné poukazy boli zrušené v roku 1992.

Mohlo by vás zaujímať:

Žilinské prevádzky, na ktoré sa nedá zabudnúť ani po rokoch: Aj sem sme kedysi chodili nakupovať a maškrtiť!

U Krála, pri Smere… 5 legendárnych prevádzok zo socíku, ktoré sme navštevovali v Žiline

Foto: Peter Štanský