Žilinská učiteľka Andrea Bednárová (43): Každé dieťa má v sebe poklad, ale..

Je jednou z najrešpektovanejších učiteľov na Gymnáziu Hlinská. Výučbe matematiky a fyziky sa venuje už 20 rok a svoje povolanie považuje za splnenie životného sna.

Soňa Vanovčanová
Ilustračný obrázok k článku Žilinská učiteľka Andrea Bednárová (43): Každé dieťa má v sebe poklad, ale..
Foto: Soňa Vanovčanová / Zdroj: zilina.dnes24.sk

Gymnaziálna učiteľka Andrea Bednárová (PaedDr., PhD.) od narodenia žije v Žiline, má 43 rokov a už dvadsiaty rok vyučuje matematiku a fyziku na Gymnáziu Hlinská.
Ak to možnosti dovolia, vo voľnom čase rada cestuje a spoznáva nové miesta. Rada si tiež pozrie napínavý film alebo prečíta knihu. Najradšej má romány s biblickým námetom. V lete sa venuje bicyklovaniu.

Prinášame vám rozhovor o tom, ako dnes vníma výber svojho povolania a aký by mal byť vlastne ideálny učiteľ. Rozprávali sme sa aj o vzájomnom rešpekte či nárokoch na dnešné deti, školstvo a výčbu prírodovedných predmetov. Začítajte sa do slov jednej z najrešpekto­vanejších a obľúbených učiteliek matematiky a fyziky Gymnázia Hlinská, Andrey Bednárovej.

Ako ste sa dostali k učiteľskému povolaniu?

Chcela som učiť od škôlky. Chcela som učiť napriek tomu, že som ešte nemala žiadnu skúsenosť so školou. Mama bola učiteľka v materskej škole, tak to zrejme tiež zohralo svoju úlohu. Vždy som išla za tým, že chcem učiť.
Neskôr som mala veľmi dobrých fyzikárov, ale napríklad pri niektorých učiteľoch matematiky som si povedala, že takto nie. Matematika je krásna, ale ja to chcem robiť inak. To bola pre mňa taká druhá motivácia učiteľstva.

Ako vnímate rozhodnutie venovať sa učiteľskému povolaniu po rokoch?

Keby som sa mala znova rozhodnúť, opäť si vyberiem učiteľstvo.

Aj keď v minulosti som mala skúsenosť, že niektorí učitelia ma odrádzali od štúdia pedagogiky. Ale mňa to ťahalo – chcela som učiť, vysvetľovať. Bavilo ma to, a tak som sa tým nenechala zastaviť.

Keď som nastúpila na Matematicko-fyzikálnu fakultu, učil nás profesor Riečan a on prvý prišiel s tým, ako dobre sme sa rozhodli, že chceme učiť. Všetci sme boli prekvapení, bol to asi jeden z prvých profesorov, ktorý nám povedal, že je to naozaj potrebné. Ale mám obavu, kto bude učiť matematiku a fyziku o desať rokov. Ja som končila na Matematicko-fyzikálnej fakulte pred dvadsiatimi rokmi, a to nás absolvovalo asi 60. Teraz je na odbore, pokiaľ viem, 6 – 8 študentov v ročníku.

Čo by nemalo chýbať dobrému učiteľovi?

Učiteľ musí mať hlavne rád svojich žiakov a svoju prácu. Mal by byť spravodlivý, objektívny, ale nemal by mu chýbať ani zmysel pre humor. Mal by vedieť učivo vysvetliť. A vysvetliť ho aj päť krát rôznym spôsobom, aby žiakom pomohol, aby to pochopili. Mal by vedieť žiakom pomôcť, aby vedeli zo seba dostať to, čo v sebe majú.

Viete, každý žiak má v sebe veľký poklad. A mnohí len pred tou pomyselnou truhlicou stoja a neotvoria ju, lebo veko je ťažké. Učiteľ by mal vedieť žiakov motivovať, nasmerovať, povzbudiť, aby ju otvorili.

A keď ju otvoria, tak im pomáhať, aby neostali len na povrchu a nepovedali si, že to mi stačí. Že mi stačí byť priemerným. A aj keď ich to bude stáť námahu, tak žiaci zistia, že vedia rozmýšľať, hľadať súvislosti, riešiť problémy. A zažijú úspech a radosť z objavu.

Ale aby ich učiteľ mohol k tomu priviesť, mal by mať prirodzený rešpekt. Lebo keď ten chýba, deti si s ním budú robiť čokoľvek, a to nie je dobré. Deti sú teraz iné, nevnímajú učiteľa ako autoritu, ako tomu bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi. Často pre nich nie sú ani ich rodičia autoritami a učiteľ, ako cudzí človek, to má potom ťažšie, aby ho rešpektovali. Platí staré pravidlo: „Keď ma budeš rešpektovať, ja ti môžem pomôcť a niečo ťa naučím. Ale keď ma nerešpektuješ, neberieš, čo ti hovorím, brániš sám sebe, aby si získal nejaké poznatky.“

A ako vidíte napríklad matematiku v súčasnosti? Aký postoj ku nej majú študenti?

Matematika dáva zručnosť. Je jedno, čo z matematiky počítate, ale dáva zručnosť vidieť dopredu.

Teraz učím u tretiakov napríklad stereometriu a často „nevidia“ čo s tým. Pritom je to len normálny problém, ktorý treba riešiť. A aby ho žiak vyriešil, potrebuje ku tomu informácie, ktoré si musí vedieť získať. Týka sa to aj praxe – keď je nejaký problém, treba ho riešiť.

Možno by sa to dalo učiť aj na inom predmete, ale ľudstvo zatiaľ nič lepšie ako matematiku nevynašlo. Na tej sa učíme rozmýšľať, spájať veci, premýšľať dopredu a nie bezhlavo robiť. Keď toto deti pochopia, tak sa potom s nimi ľahšie pracuje.

Žiaci často matematiku vnímajú ako ťažký predmet. Myslím si, že je to preto, lebo na nej treba veľa rozmýšľať. Nedá sa len niečo naučiť naspamäť. Problém ale je, že aj to, čo by mali žiaci vedieť naspamäť, alebo mať zautomatizované, nevedia.

Keď chýbajú vedomosti z matematiky, tak sa asi veľmi ťažko hýbe ďalej aj v iných predmetoch…

Na fyzike napríklad potrebujeme, aby žiaci vedeli riešiť rovnice a upravovať výrazy. To ich už teraz na základných školách nenaučia. Potom to chýba nielen na fyzike, ale napríklad aj na chémii.

Je to tak, lebo vyučovanie prírodovedných predmetov sa nastavilo tak, že vyučujeme matematiku, fyziku aj chémiu pre nematematikov, nefyzikov, nechemikov.

Nepodporujeme tých technicky zameraných, ktorí potrebujú matematiku rozvinúť hlbšie. Potrebujú iné učivo, ako tí, ktorí nebudú pokračovať. A len voliteľnými predmetmi vo štvrtom ročníku je to náročné dobehnúť. My sa sústreďujeme na tých, ktorí pokračovať nebudú.

Aké sú vedomosti dnešných detí v momente nástupu na gymnázium?

V minulosti, keď ku nám prišli deti, tak napríklad vedeli určité veci naspamäť a tu sme im vysvetlili, prečo to tak je. Teraz ideme na to naopak, chceme už na základnej, aby sa takmer ku všetkému vedeli sami dopracovať. Lenže ja vidím, že žiaci to nevedia. A výsledkom je, že si napríklad vzorce nepamätajú a ani sa k nim nevedia sami dopracovať, alebo vyriešiť problém bez toho, aby im ten vzorec chýbal.

Aj keď v súčasnosti majú deti 9 rokov základnú školu, ku nám na gymnázium prichádzajú s vedomosťami z matematiky na úrovni siedmaka v porovnaní s obdobím, keď som chodila do školy.

Ako vnímate dnešné deti, respektíve gymnazistov v prístupe ku učeniu?

Pri gymnaziálnom štúdiu treba rozmýšľať, a to naše deti často nechcú.

V učení majú tendenciu odkladať učivo. Nepripravujú sa systematicky z hodiny na hodinu. A potom už tá príprava chýba. Unikajú súvislosti. Stačí sa na to učivo pozrieť, toľko času má každé z detí. Je to smutné, keď prídu na hodinu nepripravení , keď viem, že by mohli mať úplne iné vedomosti.

Sú dnešné deti vedené ku snahe?

Systém je nastavený tak, že ku nám prichádzajú deti, ktoré ukončili základné školy s jednotkami – dvojkami s tým, že sa vôbec nemuseli učiť, aby mali také známky.

A keď vám toto povie väčšina, tak je chyba v systéme, lebo sme na nich málo nároční. Pri príchode na gymnázium sa zrazu musí začať učiť, lebo to, čo počuje na hodine, mu nestačí. A keď sa dieťa nenaučí učiť, keď má 10 – 12 rokov, tak v 16-tich už sa s tým veľmi ťažko niečo robí.

V čom je teda problém?

Problém je v tom, že od nich nechceme viac, pretože sa prispôsobujeme priemeru. Ja to vidím tak, že naše školstvo je zamerané na priemer alebo dokonca ešte nižšie. Potiahnime tých slabších. Ja ako učiteľ to urobím, ale aj moje sily sú obmedzené. Potom veľmi ťažko hľadám cestu, ako potiahnuť aj tých veľmi dobrých a vychádzať v ústrety aj tým slabým. Dá sa to, ale nie na 100 %.

Ako je to s deťmi, ktoré prichádzajú na gymnázium zo základných škôl? Majú už predstavu, čo chcú v budúcnosti ro­biť?

Keď ku nám deti prídu, tak len veľmi málo ich vie, čo chcú v živote robiť. U nás si tretiaci volia voliteľné predmety pre štvrtý ročník. Určujú si vlastne z čoho pôjdu maturovať, lebo maturitné prihlášky sa dávajú začiatkom štvrtého ročníka. A mnohí z nich to ešte ani vtedy nevedia.

Za posledné roky s nimi robíme testovanie s psychológom, aby zistili svoje zameranie. Mnohí z nich nemajú záujmy, koníčky, krúžky, a to chýba. A nemajú ani taký ten všeobecný prehľad o tom, čo všetko by mohli študovať, čím všetkým by sa mohli živiť. Lebo oni sú tak úzko zameraní.

Na medicínu chce ísť pol školy, potom IT, dosť ekonómia a psychológia. Ostatné odbory ako keby neexistovali.

Mnohým, keď ponúkneme niečo iné, tak to chápu tak, že prečo by mali vynakladať námahu, keď si môžu zvoliť ľahšiu cestu. Spoločnosť by musela byť inak nastavená. Máme tu automobilky, IT firmy a stále potrebujeme propagovať, že trh potrebuje týchto odborníkov. A áno, keď si šikovný napríklad v dejepise, tak sa tomu venuj, ale musíš byť veľmi dobrý, aby si sa uplatnil. Spoločnosť nepotrebuje 10 priemerných historikov.

Čo by ste si priali do budúcnosti? Napríklad v školstve?

Vecí, ktoré by bolo potrebné v školstve zmeniť je veľmi veľa. Keby som si mala vybrať jednu, tak by som si priala, aby sa znížil počet žiakov v triedach.

Podľa mňa, tu žiadna reforma ani nemusela byť. Stačilo znížiť počet žiakov v triedach tak na 15. Ja momentálne učím asi 150 žiakov v šiestich triedach. Keby bolo v triedach 15 žiakov, budeme ich všetkých naozaj poznať, prejavia sa na hodinách, učiteľ sa im bude individuálne venovať a bolo by to úplne iné.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame