Španiel José žijúci v Žiline o Slovákoch: Ide z nich negatívna nálada, ale...

José Calvo Aguilar býva v Žiline už štyri roky. Za ten čas sa stihol naučiť po slovensky, začať štúdium na vysokej škole aj nájsť si manželku. Čo ďalšie prezradil v rozhovore?

Michal Demjanovič
Ilustračný obrázok k článku Španiel José žijúci v Žiline o Slovákoch: Ide z nich negatívna nálada, ale...
Zdroj: Dnes24.sk

José Calvo Aguilar pochádza z Malorky, no už štvrtý rok býva aj so svojou manželkou, ktorá je Žilinčanka v Žiline. Momentálne študuje na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rozhovore porovnal Španielov a Slovákov a tiež prezradil dôvod, pre ktorý sa rozhodol ostať žiť na Slovensku. Čo ďalšie prezradil?

Ako si sa dostal do Žiliny a ako dlho tu už bývaš?

Pred 4 rokmi som dostal ponuku ísť na rok na Slovensko ako dobrovoľník pre OZ Stopy. V Španielsku som veľmi nevedel, čo ďalej robiť, tak táto ponuka mi prišla ako dobrý nápad ako sa niečo nové naučiť, niečo užitočné robiť pre druhých. Zároveň to bol aj dobrý spôsob ako si našetriť nejaké peniaze na školu, keď by som sa vrátil.

Čo bolo pre teba po príchode do novej krajiny najťažšie?

Určite jazyk, pretože keď som tu prišiel, nevedel som ani „Ahoj“. Slovenský jazyk je síce krásny, no veľmi komplikovaný a úplne iný ako moja rodná španielčina. Byť v kolektíve ľudí, čo rozprávajú po slovensky a nemať ani tušenia, o čom je reč bolo pre mňa na začiatku veľmi deprimujúce.

Teraz hovoríš plynule po slovenský. Ako prebiehal proces učenia sa jazyka?

Od prvého týždňa, čo som bol na Slovensku som mal hodiny slovenského jazyka. Na začiatku som sa tomu moc nevenoval. Vravel som si "prečo by som tým trávil čas, keď sa aj tak nič nenaučím za takú krátku dobu a naviac idem naspäť do Španielska?

No časom som sa rozhodol, že chcem tu na Slovensku ostať. To zmenilo môj postoj a začal som veľmi tvrdo pracovať na tom aby som sa naučil po slovensky. Po nejakých 6 mesiacoch som bol schopný „nejako“ sa dorozumieť a rozprávať, hoci skloňovanie som vôbec nepoužíval (vety ako „sedím na stolička,“ „prosím si kofola“ a podobne boli pre mňa normálne, keďže v Španielčine nemáme pády). Až po roku a možno pár mesiacov som začal skloňovať slová.

Aké sú podľa teba najväčšie rozdiely medzi Slovákmi a Španielmi?

Najviac cítim rozdiely v charaktere. Španieli sú (väčšinou) pozitívni, užívajú si život najviac, ako len môžu, sú otvorení a veľmi rýchlo dokážu vytvárať nové priateľstva.

Slováci na to potrebujú viac času a celkovo z nich ide taká negatívna nálada (všetko je zlé, všetko je na nič, nič tu nefunguje, atď.) a potrebujú viac času, aby sa s niekým skamarátili.

Na druhej stráne, priateľstvo so Slovákom dokáže byť o mnoho silnejšie ako so Španielom, pretože Španieli často podliehajú emocionálnym náladám: dnes si môj najlepší kamarát, zajtra ťa nenávidím. V tomto sú Slováci oveľa lepší a vernejší.

Čo ti tu na Slovensku zo Španielska najviac chýba?

Jednoznačne jedlo! Španielská kuchyňa je famózna a rád sa vraciam domov, kde si vychutnáva všetky dobroty. Ale musím povedať, že moje najlepšie dní sú vtedy, keď si na obed dám bryndzové halušky alebo segedínsky guláš…To je inak dobré!

Vieš povedať nejaký kuriózny alebo vtipný moment, ktorý sa ti stal na Slovensku a súvisí s tým, že si zo Španielska?

Určite by som vedel povedať veľa, keďže je niekoľko slov, ktoré po slovensky sú úplne bežne slova, no po španielsky sú to silné nadávky a naopak. Ale tým sa až veľmi nechcem zaoberať, nie je to veľmi slušne :D

Možno by som povedal niečo o snehu. U nás (na Malorke) cez zimu býva max. 5º (nad nulou), čiže predtým ako som prišiel na Slovensko som v živote nevidel sneh. Prvú zimu, ktorú som zažil na Slovensku, som sa zúčastnil vikendovky v prírode, kde sme sa mali učiť ako „prežiť“ v zlých podmienkach.

Takže v rámci toho sme v Terchovej robili iglu a rovno som tam v tú noc spal. Bol to veľmi silný zážitok, keďže v živote predtým som nevidel sneh a vtedy som na snehu rovno aj spal!

Čo bol dôvod pre ktorý si sa rozhodol zostať žiť na Slovensku?

Počas môjho dobrovoľníctva som zistil, že na Slovensku je vysoká škola zadarmo. U nás v Španielsku sa za štúdium na škol platia veľké peniaze, na čo sme ako rodina nemali, takže keď som sa o týchto možnostiach dozvedel, začal som pracovať na tom, aby som tu mohol ostať.

Vybavil som si školu, učil som sa jazyk do takej miery, aby som mohol študovať, a v konečnom dôsledku aj ostať na Slovensku. Na druhej stráne musím povedať, že aj bez tej školy som na Slovensku chcel ostať. Práca s mládežou, ktorá prebieha v ESCAPEclube, ma veľmi oslovila, a cítil som, že do tej komunity patrím, že môžem aj im niečo dať a tým obohatiť ďalších. Jednoducho som v tom našiel zmysel, a preto som robil všetko potrebné preto, aby som mohol ďalej byť súčasťou toho.

Neľutuješ svoje rozhodnutie, prísť na Slovensko?

Vôbec nie. Prísť na Slovensko bolo jedno z najlepších rozhodnutí, čo som v živote urobil. Spoznal som kopec ľudí, ktorí mi veľa pomohli rásť a rozvíjať svoj potenciál. V Žiline som spoznal aj svoju manželku, ktorá je pre mňa obrovským darom. Slovensko mi dalo možnosť aj študovať vysokú školu, čo bolo pre mňa nemožne v Španielsku. Vždy budem vďačný Slovensku a Slovákom za to, čo pre mňa urobili.

Čomu sa momentálne venuješ?

„Pracovne“ prekladám, sem-tam nájdem niekoho, kto potrebuje prekladať zo slovenčiny do španielčiny. To ma aj veľmi baví a je pre mňa veľmi výhodne, pretože pracujem z domova a môžem si sám určovať svoj „pracovný čas.“ Okrem toho robím asistenta pre prácu s mládežou pre Cirkev Bratskú v Žiline.

Vnímam to ako také osobné povolanie pomáhať ľuďom rozvíjať svoj potenciál.

Veľa ľudí sa venuje rozvíjaniu fyzického potenciálu. Niektorí rozvíjajú mentálny alebo emocionálny potenciál. Ale podľa mňa človek má aj ducha, aj takú hlbšiu vrstvu, ktorá je spojená s „nekonečnom,“ a na tom potrebujeme tiež pracovať, aby sme dosiahli plnosť nášho potenciálu.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Plánuješ ostať na Slovensku alebo vrátiť sa späť do Španielska?

Nemám nejako extra definovanú svoju budúcnosť. Zatiaľ chceme ostať na Slovensku, kým obaja dokončíme školu (chýbajú nám ešte 2 roky) ale aj potom by sme chceli ešte ostať. Zároveň sme otvorení myšlienke, že by sme išli niekam inam, či do Španielska alebo do inej krajiny, teraz ešte neviem. Ale zatiaľ vnímam, že na Slovensku máme svoj domov a nechceme odtiaľto odísť.

Ktoré miesta v Žiline sú tvojmu srdcu najbližšie a ako tu najradšej tráviš voľné chvíle?

Mám rad kávu, takže veľmi rad chodím do kaviarne, kde si ju vychutnávam pri nejakej dobrej knihe či popri robote, ktorú mám v daný deň. Život je pre mňa krajší so šálkou dobrej, čerstvej kávy :D Escape club, ktorí už roky pôsobí v Žiline je jedno z mojich obľúbených miest, a je súčasťou môjho života (tam som pôsobil vo svojom prvom roku dobrovoľníctva a doteraz tam robím nejaké veci vo voľnom čase).

V lete si rád sadnem na Mariánskom námestí so zmrzlinou, keď je dobré počasie, to je taký malý luxus, ktorý si môžem dovoliť. Ešte by som zmienil Budatín, tam je naozaj pekne, aj keď ešte som ho nestihol vidieť, odkedy otvorili hrad.

Čítajte tiež:

Žilinský tréner v ROZHOVORE: Pokiaľ sa ľudia naučia správne cvičiť s vlastnou váhou, nepotrebujú na to stroj

Jozef (24) vyrástol pri Žiline, teraz žije v Írsku: Odísť bolo moje najlepšie rozhodnutie

Zdroj: Dnes24.sk