Ryba a šalát na vianočnom stole? To bola pri Žiline novinka...
Vedeli ste, že ryby a zemiakový šalát nie sú tradičným vianočným jedlom? Nie? Začítajte sa do pokračovania spomienok pani Štefánie Hundákovej (89)
Štedrovečerná atmosféra zvykla byť v minulosti veľmi pokojná a intímna. Podľa spomienok starých Frívaldčanov sa pred večerou v dome pozhasínali všetky lampy a svetlá, horieť zostala len sviečka na štedrovečernom stole, kde bol položený krížik, ruženec, modlitebná knižka a nechýbala ani peňaženka. Ako to však bolo s tradičným jedlom? Za čias detstva našej pamätníčky Štefánie Hundákovej (89) by ste rybu a šalát na vianočnom stole nenašli. „Hlavným jedlom u nás boli makové pupáky. Ani šalát, ani rezne ani ryba. Aspoň rodičia nemali strach, že deťom kosť zabehne. Pupáky sa piekli z buchtového kysnutého cesta v peci. Potom sa omastili horúcim maslom, obliali mliekom a dali na ne zomletý mak. Potom neskôr sa robili parené buchty,“ pospomínala. Ryba so šalátom sa začali podľa pani Štefánie na sviatočnom stole u nich doma objavovať až po druhej svetovej vojne.
Vinšujete si pri štedrovečernom stole? Čo tak skúsiť takýto frívadský
Vzácne spomienky rodáčky (89) z Frívalda: Takto vyzeral vianočný stromček
Ako nám pani Štefánia povedala, na stole nesmel chýbať bochník čerstvo upečeného chleba. „Na ňom boli položené oblátky s cesnakom a po stole poukladané tiež po troške zo všetkého, čo sa v ten rok v gazdovstve dopestovalo,“ zaspomínala. Na stole nesmel byť položený nôž, preto sa v ten večer všetky potraviny lámali prípadne trhali alebo ich gazdiná nakrájala vopred.
Ako sme už písali, tradičná frívaldská večera začínala prinesením Ježiška do miestnosti a zavinšovaním gazdu celej rodine. Než však začala rodina večerať, spoločne sa pomodlila. Potom gazdiná nakreslila každému členovi rodiny na čelo medový krížik. Dospelí si potom pripili domácou pálenkou. Gazda potom každému nadelil kus oblátky s medom, potom nasledoval ďalší chod sviatočnej večere, a tým bola ježiškova kašička. Až po nej nasledovala pôstna kapustnica a makové pupáky, ktoré neskôr nahradili parenými buchtami. Na sviatočnom stole tiež nechýbali lekvárové pampúšiky, ovocie a orechy.
Dôležitú úlohu na štedrovečernom stole zohrával uvarený hrach. Ten sa primiešal do pôstnej kapustnice s hubami, smotanou a maslom, ktorá sa jedla zo spoločnej misy. Predtým, než hrach primiešali do kapustnice, nabral si ho gazda za hrsť do ruky a rozhodil ho po izbe. Pri tomto úkone zakričal: „Kurice, kurice, doma sedávajce!“ Tým chcel zabezpečiť, aby sa v nasledujúcom roku v gazdovstve nestrácala hydina. Iný gazda zas odriekal: „Dzeci, dzeci! Dzeci, nie! Už nás je dosc!“ V tomto prípade mal byť účinok opačný, nemalo pribúdať.
Foto: ilustračné
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia