Kedysi cisárske, dnes najmä husacie: Hody prehýbajú stoly plné dobrôt už stáročia
Hody sa na Slovensku nazývajú rôzne podľa regiónov a nárečí. Vedeli ste, že kedysi sa na príkaz panovníka hodovalo v jeden konkrétny deň?
Niekde je odpust, inde hostina, kermeš či kermaš. Odpust slávia najmä na východnom a v časti stredného Slovenska. Názov pochádza zo slova odpustiť, prepáčiť. To v prenesenom a duchovnom zmysle slova znamenalo, že pred hodmi sa patrilo zmieriť s Bohom spoveďou, pokáním, ale takisto si podať ruky s ľuďmi, ktorí nám neboli priam sympatickí, ak už nie čosi horšie…
Historička a etnologička Katarína Nádaská prezrádza „chuťovky“ tradičných hodov. O nich sa vravelo: Keď kocúr nie je doma, myši majú hody.
Iný kraj, iný mrav
Na Spiši, ktorý bol známy svojím nemeckým osídlením, sa udomácnil názov kermeš, pochádzajúci z nemeckého slova Kirchmesse. Znamená to „kostolná omša“, čiže ľudový názov kermeš značí deň spomienky na posvätenie chrámu.
"Na západnom Slovensku sa ujal názov hody. Už starí Slovania poznali slovo god, ktoré môžeme voľne preložiť ako hostina. Hody sa spájali s hostinou a hodovaním. Nech už sa tá slávnosť volá akokoľvek, vždy je to udalosť v dedinskom spoločenstve dlho očakávaná,“ hovorí historička Nádaská.
Čítajte aj: Chcete si pochutnať na výbornej husi? V Slovenskom Grobe bude v sobotu Deň otvorených dverí
Apropo k slovu god – to je po anglicky boh, božstvo, čo môže mať súvislosť so spomínaným odpustom. Hody sa slávia buď pri príležitosti výročia posviacky chrámu, alebo na deň jeho patróna, čiže svätca, ktorému je chrám zasvätený.
Táto tradícia siaha až do stredoveku, keď sa spolu s rozvojom cirkevnej organizácie v Uhorsku dbalo aj na to, aby patrocíniá (zasvätenia patrónovi, fakticky zverenie chrámu do jeho opatery) jednotlivých chrámov časovo rovnomerne pokryli spoločensky prijateľné dátumy v rámci celého roka.
V Slovenskom Grobe pri Trnave je už vyše 100-ročná tradícia pečenia husí. Do chrumkava upečené husi, lahodná pečienka a slávne grobské lokše sú pripravované podľa prastarých rodinných receptov. Udržanie tejto tradície viedlo aj k založeniu Cechu husacinárov Slovenského Grobu.
September a október
V 18. storočí, keď sa na Slovensku vplyvom rekatolizácie výrazne oživil mariánsky kult, pribúdali nové chrámy zasvätené Panne Márii. Vtedy sa viaceré hodové slávnosti presunuli na jesenné mesiace september a október. Napokon to sčasti súviselo aj s cyklom hospodárskeho života na vidieku.
Bolo po žatve, väčšina úrody už bola pod strechou, na hody sa chovali husi, ponúkalo sa mladé víno a burčiak, skrátka, bolo to obdobie hojnosti a dostatku potravín, takže hostí si bolo možné náležite uctiť.
Čítajte aj: Ktorým mestám vládla ruka s mečom a pýšia sa najstaršími jarmokmi?
Na hody sa v minulosti chodievalo peši – spájalo sa to zároveň s púťou na hlavnú hodovú omšu, na väčšie vzdialenosti sa dochádzalo na koči, na voze, vlakom či autobusom. Od šesťdesiatych-sedemdesiatych rokov 20. storočia sa začali viac používať osobné autá, pričom počet zaparkovaných áut hostí pred domom čosi vypovedal o spoločenskom postavení rodiny.
Vôňa a chuť husaciny
Na hody prichádzali príbuzní a známi, každá gazdiná sa usilovala uctiť si ich tým najlepším, čo vedela navariť a upiecť.
"V bohatších oblastiach západného Slovenska sa na hody vždy pripravovali pečené husi, kačice a sliepky, bravčová pečienka s kapustou, varila sa hustá domáca slepačia polievka s rezancami, piekli sa tradičné makové, orechové či tvarohové koláče, štrúdle, posúchy, makové a lekvárové buchty. Ani v chudobnejších regiónoch sa však gazdiné nedali zahanbiť,“ približuje jedálniček predkov Katarína Nádaská, ktorý sa zachoval dodnes a mnohí si príchod jesene takto vychutnávajú.
V roku 1786 cisár Jozef II. vydal nariadenie, podľa ktorého sa mali v celej krajine konať hody v jeden deň, a to na tretiu októbrovú nedeľu. Cisárskym nariadením sa mal šetriť čas venovaný hodovej zábave. Preto najmä na Morave a v Čechách je známy termín cisárske hody, čiže dátum, ktorý určil racionalistický panovník.
Čítajte aj: Ktorým mestám vládla ruka s mečom a pýšia sa najstaršími jarmokmi?
Jeho poddaní, samozrejme, s chuťou oslávili pôvodné hody a navyše získali aj vymoženosť cisárskych hodov. Hody na Slovensku, našťastie, prežili všetky režimy a civilizačné premeny.
Treba napokon spomenúť aj zaujímavosť, že v obciach, kde majú dva kostoly, slávia veľké hody aj malé hodky, čiže majú hody dvakrát do roka. V Dechticiach v Trnavskom okrese hodky v časti Závodzie súviseli s tým, že táto časť v minulosti patrila do Nitrianskej župy, kým ostatná časť obce do Bratislavskej župy.
Čítajte aj: VIDEO: Svadobný bašavel ako vystrihnutý z filmu! Honosná hostina Rómov valcuje internet
Ilustračné foto, TASR
