Za bránami cintorína: Aké zaujímavosti skrýva národná kultúrna pamiatka?
O Národnom cintoríne v Martine ste už isto počuli. Viacerí z vás, ako správni Martinčania, túto národnú kultúrnu pamiatku navštívili aj osobne. Čo zaujímavé možno odhaliť za bránami cintorína?
Národný cintorín v Martine navštevujú nie len školáci v rámci výučby, no zaujíma sa oň aj veľa lokálnych či zahraničných návštevníkov. Originalitu mu pripisujú ako historické súvislosti a mená pochovaných osobností, tak aj originálne náhrobky. Naša redakcia sa preto zamerala práve na tieto otázky.
Kto je pochovaný na Národnom cintoríne?
Popredný slovenský biografista a genealóg Zdenko Ďuriška, autor publikácie Národný cintorín v Martine – Pomníky a osobnosti, vysvetľuje: „Do monografie o Národnom cintoríne sme zaradili 411 osobností. Sú to ľudia s doloženou tvorivou činnosťou v oblasti literatrúry, umenia, vedy, ľudia výrazne pôsobiaci vo verejnom a spoločenskom živote, organizátori budovania priemyslu a pod."
Ďuriška priznáva, že na cintoríne sú pochované aj osobnosti, o ktorých živote a diele nie je dostatok informácií. Potrebné je preto dohľadať ich prostredníctvom archívneho výskumu. V niektorých prípadoch sa to podľa neho už podarilo. Pripúšťa však, že od vydania knihy pribudli aj ďalšie hroby.
V niektorých prípadoch bol s umiestnením pozostatkov na Národnom cintoríne v Martine problém.
Napríklad rakva s pozostatkami politika Milana Hodžu bola uložená do rodinnej hrobky v Martine až v roku 2002. Dlhé roky po smrti bol na Národnom cintoríne v Martine pochovaný aj spisovateľ Jozef Cíger Hronský. Dôvodom však nebol iba fakt, že zomreli v zahraničí, ale najmä politické pomery, ktoré u nás prevládali a zmenili sa až ku koncu 20. storočia.
„ V takýchto prípadoch, pochovanie osobností na Národnom cintoríne presadila Matica slovenská a bolo to v súlade s jej programovým zameraním. Správa cintorína ustúpila a brala do úvahy predovšetkým literárnu a odbornú stránku diela týchto osobností, aj keď na ich politickú angažovanosť sú dnes rozporné názory. Napokon ich cestu na Národný cintorín väčšinou sprevádzali aj búrlivé mediálne polemiky," doplnil Ďuriška.
Náhrobníky z diela známych umelcov
Samotné náhrobníky národných dejateľov sú podľa informácií Zdenka Ďurišku označené jednoduchými dobovými náhrobníkmi v rámci možností danej generácie. Jedná sa o diela drobnej architektúry, z ktorých niektoré boli postavené z národných zbierok. Tie označuje Ďuriška za najhodnotnejšie.
Čo sa týka architektonicky a výtvarne riešených náhrobníkov, tie podľa Ďurišku vznikali v 20. storočí: „Azda prvým bol náhrobník Andreja Kmeťa, ktorý v roku 1909 navrhol Blažej Bulla a realizoval František Lahola. Po roku 1919 boli postavené pomníky na hroby P. Mudroňa a A. Halašu od F. Úprku a podľa návrhu Dušana Jurkoviča vybudovali hrobku S. Hurbana Vajanského. Neskôr sa v Martine usadil akademický sochár Fraňo Štefunko, ktorý realizoval viaceré náhrobníky na hroboch významných osobostí aj na občianskych hroboch. No a od 70. – 80. rokov minulého storočia začali pribúdať aj diela ďalších popredných umelcov.“
Histórii vzniku cintorína a iným zaujímavostiam sa budeme venovať aj v ďalších príspevkoch.
Medzi známe mená, ktoré tu majú posledný odpočinok patria napríklad:
- Július Barč-Ivan, spisovateľ
- Martin Benka, maliar
- Ján Bodenek, spisovateľ
- Blažej Bulla, architekt a folklorista
- Jozef Cígre Hronský, spisovateľ
- Samuel Czambel, jazykovedec
- Štefan Marko Daxner, národný buditeľ
- Matúš Dulla, politik
- Mikuláš Galanda, maliar
- Maša Haľamová, poetka
- Naďa Hejná, herečka
- Svetozár Hurban Vajanský, spisovateľ
- Janko Kráľ, básnik
- Štefan Krčméry, básnik
- Martin Kukučín, spisovateľ
- Elena Maróthy Šoltésová, spisovateľka
- Viliam Pauliny-Tóth, spisovateľ, novinár, politik
- Ján Smrek, básnik
- Fraňo Štefunko, sochár
- Izabela Textorisová, botanička a iné významné osobnosti.
Foto: ilustračné .