Silový trojbojár Balážik opäť hviezdil: V Trnave to však išlo lepšie, ako v Prahe

V júni si absolvoval dva európske šampionáty. Začnime hodnotením toho prvého v Trnave.
V Trnave to boli majstrovstvá Európy vo federácii WUAP. Štartoval som tam v drese Ondrašovej a podarilo sa mi zvíťaziť v kategórii do 56 kilogramov. Okrem toho som vytvoril dva nové slovenské rekordy. Pri tejto príležitosti musím za pomoc poďakovať Rudovi Siskovi (šéf federácie AWPC na Slovensku, pozn. autora), pretože keby som vedel, ako mi skvele dá bandáže, tak by som „drepol“ cez 130 kilogramov. Teší ma fakt, že v Trnave sa štartuje s dresmi a ja som súťažil bez, a i tak som v Reshelovom koeficiente dokázal poraziť borcov, ktorí pretekali s týmito pomocnými dresmi.

Počas ostatného týždňa si sa zúčastnil majstrovstiev Európy v Prahe, ale tam si nebol až tak spokojný. Čo sa stalo?
Federácia IRP má trochu špecifické pravidlá v tom, že sa súťaží vo váhových kategóriách a ja som bol v kategórii do 75 kilogramov (pri telesnej váhe 51,3 kg, pozn. autora). Pri borcoch, ktorí majú 75 kilogramov a ťahajú 230 kilogramov som nemal šancu. Mojou prioritou však bolo celkové víťazstvo na už spomínaný Reshelov koeficient. Tu sa však pod môj výkon podpísala únava z futbalového turnaja, ktorý som absolvoval deň predtým. Zodvihol som 150 kilogramov, čo v konečnom účtovaní znamenalo štvrté miesto v Európe. Nie je to najhorší výsledok, ale to vytúžené prvenstvo a primát najsilnejšieho muža v mŕtvom ťahu v Európe mi ušiel.

U teba sme si zvykli, že pretekáš pod hlavičkou klubu Powerlifting Beňadiková, ale objavuješ sa i v drese ŠK Kriváň Ondrašová. Prečo dva kluby?
Tento šport má také špecifiká. Tak ako existuje viacero federácií, tak v každej federácii môžete teoreticky súťažiť pod iným klubom. V obidvoch kluboch sa mi snažia vyjsť v ústrety a vlastne potom tie benefity sa snažím oplácať i ja, že sa mi darí získavať medaily pre daný klub.

Čo do zvyšku sezóny? Určite máš pred sebou ešte ďalšie „vrcholy“?
O mesiac ma čaká pohárová súťaž v Trnave. Mám len tie najvyššie ambície, chcel by som vyhrať v mŕtvom ťahu. Potom príde na rad prestávka a v septembri ma čaká vrchol sezóny – majstrovstvá sveta federácie GPC v Maďarsku, kde sme sa s kolegom z reprezentácie Milošom Šnajdrom dohodli, že sa pokúsime „vypáliť“ rybník domácim pretekárom, ale i Rusom a Poliakom, a pokúsime sa v absolútnom poradí obsadiť popredné miesta. Uvidíme, ako to napokon dopadne.

Maďarský Eger by však tento rok nemal byť tvojou poslednou zastávkou.
V novembri by som sa mal ešte zúčastniť majstrovstiev sveta WPC v Prahe. Všetko sa bude odvíjať od financií, v hre sú aj ďalšie „pohárovky“.