Liptáci skončili sezónu ako prví, turbulentný ročník zvládli so cťou

Pred sezónou síce Liptáci hovorili o ambíciách postúpiť do play off, napokon sú však radi, že turbulentnú sezónu skončili na 11. mieste. Tréner Anton Tomko vyzdvihol statočnosť tímu, v ktorého drese sa predstavilo 20 odchovancov.

Už pred začiatkom sezóny bolo zrejmé, že Liptákov čaká náročná sezóna. Rekonštrukcia ich domáceho štadióna sa naťahovala, hráči dochádzali na tréningy do Ružomberka a „domáce“ zápasy dlho hrávali v Spišskej Novej Vsi. Ich kočovanie sa definitívne skončilo až prvým skutočne domácim zápasom 1. februára proti Detve (2:3). „Odohrali sme vyše 50 zápasov mimo vlastného štadióna, šesť a pol mesiaca sme hrali mimo Liptovského Mikuláša. Bez vlastnej kabíny, bez bicyklov, bez posilňovne, bez regenerácie. Chlapci si už zaslúžili koniec sezóny, každý už mal toho plné zuby. Keď sme sa už aj dostali na domáci štadión, zasiahla nás chrípková epidémia, pre ktorú nám vypadlo viacero stabilných hráčov. Rozbilo nám to presilovky aj oslabenia, čo bol tiež jeden z problémov,“ zhrnul tréner Tomko.

Jeho zverenci napokon odohrali na vlastnom štadióne 5 zápasov, z ktorých vyhrali iba posledné dva – S Novými Zámkami (1:0) a Popradom (5:2). To sa napokon ukázalo ako rozhodujúce v snahe vyhnúť sa poslednej 12. priečke, ktorá by znamenala boj o záchranu. „V závere sme sa divákom odvďačili perfektným výkonom v domácom prostredí, keď sme zdolali Poprad 5:2. Tým sme sa zachránili v najvyššej súťaži. Bola to naozaj ťažká sezóna. To naplno pochopí iba ten, kto to naozaj zažije. Sme radi, že sa to takto skončilo. Bolo to ťažké, no musím vyzdvihnúť statočné srdce hráčov, ktorí sa nevzdávali a bojovali. Stále sme hľadali pozitívne veci, snažili sme sa udržiavať pozitívnu atmosféru. Bolo dôležité nebyť skeptický a stále myslieť na to dobré,“ prezradil Tomko.

Na rozdiel od väčšiny ostatných tímov mali Liptáci káder zložený takmer výlučne zo slovenských hráčov, najmä odchovancov. Pred sezónou síce na skúške uspeli fínsky útočník Miika Heikkilä a švédsky obranca Arkaitx Edgren, ale z nich sa napokon nestali očakávané posily a z tímu odišli. Jediným cudzincom tak ostal ruský brankár Anton Kyslicyn. „Do decembra nás držal, potom u neho nastal pokles formy. Následne sme sa dohodli s Trenčínom na výmene brankárov a Marek Šimko, ktorý prišiel za Juraja Hollého, nás v zápasoch viackrát podržal a pomohol k záchrane.“

Lídrami mužstva boli osvedčené mená ako Martin Kriška, bratia Richard a Róbert Hunovci i 44-ročný Marek Uram. Individuálne najvydarenejšiu sezónu v kariére zažil 26-ročný útočník Michal Uhrík, ktorý nazbieral 18 bodov (7 gólov, 11 asistencií). „Začiatok som mal veľmi dobrý. Škoda, že som neskôr nenadviazal na formu, v závere sezóny som sa do toho znovu dostal. Verím, že v ďalšej sezóne to bude ešte lepšie. Takto skoro, koncom februára, som sezónu veru ešte nekončil. Sme však radi, že sme sa nedostali do baráže, zároveň však mrzí, že sme nespravili predkolo play off. To by bolo skoro ako play off. Spravili by sme tým radosť aj našim divákom, keďže v dvoch predošlých sezónach sme hrali o udržanie v súťaži. Po tejto ťažkej sezóne však berieme aj to 11. miesto,“ uviedol Uhrík.