Žilinčania, toto je delikatesa: Viete ako vznikli názvy našich obcí?

Pred časom sme vám priniesli článok Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Kewporuba ešte ako tak, ale Poccessia Lwcha je víťaz :). Keďže sa vám tento príspevok páčil, pripravili sme vám jeho pokračovanie.

Žilina patrila Žile

Ako uvádza staršia literatúra, pomenovanie nášho mesta je tajomné. Niekto v ňom hľadá slovo „žila“, iný zasa slovo „žiť“, teda „žilie“ v zmysle „bydlisko“. V maďarskom tvare sa Žilina uvádzala napríklad ako Zsolna. Ďalší výklad sa zas spája s germánskym kmeňom Silingov, keďže nemecký názov pre Žilinu bol Silein. Avšak latinský názov mesta, ktorý je doložený už z roku 1208 ako Terra de Selinan, v roku 1235 ako Sylna môže našepkávať ešte inú zaujímavú možnosť. Zo starobylého ženského mena Žila dostaneme prívlastok Žilin alebo aj Žilín, v nemeckom zápise z roku 1234 uvádzaný ako Selin. Ide o porozuhodný výklad a Terra de Selinan teda mohla byť pôvodne Žilina zem, respektíve v minulosti Žilina ves – majetok Žily.

Rajec je malým rajom

Najstaršou písomnou zmienkou o mestečku je darovacia listina Bela III. z roku 1193, v ktorej sa Rajec spomína ako kráľovské vlastníctvo (possessio) Raich. Neskôr, v polovici 13. storočia sa spomína terra (zem) Raiec, roku 1358 ako Reich a koncom 14. storočia je Rajec už spomínaný ako mestečko, teda oppidum Raycze. Ešte v 19. storočí sa používal maďarský tvar Rajecz, avšak nejako výrazne sa názov nezmenil a od roku 1863 do dnešného dňa je Rajec Rajcom. Už Dioníz Štúr v 19. storočí odvodzoval názov Rajca od raja a rovnako v roku 1885 Alexander Lombardíny uvádza v Slovenských pohľadoch, že nemecký výraz „reiz“ znamená utešenosť. Pomenovanie Rajec teda vzniklo spojením slova raj a zdrobňujúcej prípony -ec, inak teda povedané „Malý Raj“.

Trencsénkopár bol zrejme úplne nahý

Maďarský názov Trencsénkopár môžeme preložiť ako „Trenčianska holina“. Kto by v ňom spoznal dnešnú Lysicu? Obec Lysica dostala svoj názov zrejme preto, že bola založená v objatí hôľ a pasienkov a jeho okolie pripomínalo „lysinu“. Dedinka leží na rozhraní Horného Považia a Kysúc, len kúsok od obce Belá. Po prvýkrát sa spomína v roku 1475 ako Lyzica, neskôr bola uvádzaná ako Liszicza, Lisica, Lysyca, od roku 1907 Trencsénkopár, neskôr Trencsénladány a od roku 1920 nesie svoj slovenský názov Lysica.

Rajecfürdó aj villa Tapolcha

To sú dnešné Rajecké Teplice. Prvá hodnoverná písomná zmienka o Tepliciach je z roku 1376, keď sú spomínané v súvislosti s výmenou kráľovských majetkov ako „villa Tapolcha“, čiže dedina Teplice. Neskôr sa uvádzajú ako „possessio Thoplycza“ vo vlastníctve Lietavského panstva a v 19. storočí boli známe aj pod maďarským názvom Rajecfürdó.

Miestočko to bolo veľmi zaujímavé. Už začiatkom 17. storočia tu bol opravený murovaný kúpeľný dom, kam chodieval aj palatín Juraj Thurzo. Jeho smrťou však začali súdne spory o Teplice, takže ruch okolo kúpeľov na čas utíchol a miesto opäť ožilo až koncom 18. storočia. Vtedy bol postavený nový kúpeľný dom s troma bazénmi (panským, obecným a žobráckym), ako aj murovaná budova, ktorá poskytovala ubytovanie kúpeľným hosťom, prevažne uhorskej šľachte a všetko pohodlie vrátane služieb ránhojiča.
V kúpeľoch sa zjavili prví lekári, ktorí publikovali prvé spisy o liečivých účinkoch termálnych prameňov: roku 1793 bol vypracovaný prvý rozbor rajeckoteplických minerálnych vôd.

Zederne a ostružiny?

Čo vám pripomína názov „Zederne“? Hľadali by ste pod ním súčasný „Svederník“? Áno, podoba tam iste je. Po prvýkrát sa pod týmto názvom spomína v roku 1321 ako majetok rodiny Súľovských.
Zaujímavosťou pomenovania obce je, že maďarský výraz „szeder“ sa používa pre ostružiny. Že by šlo o oblasť, kde v minulosti rástli vo veľkom množstve? V tomto období by sme však v okolí Žiliny očakávali skôr nemecké pomenovanie, a to nás privádza ku cédrovému drevu, ktoré v našich končinách určite nerastie.
Postupom času sa názov dediny menil. Tak roku 1439, keď jej majiteľom bol barón Eszterházy, vyskytuje sa už názov „Szwedernyk“ a roku 1522 sa uvádza ako „Nagyszvedernik“ čiže Veľký Svederník, názvom „Kisszvedernik“ či malý Svederník, sa označovala blízka osada – dnešný Keblov.

Markova dedina

Osada Marček bola v polovici 15. storočia majetkom kráľovského úradníka so sídlom v Bytči, ktorý sa volal Ján Markovský. Po tomto majiteľovi dostala trvalé pomenovanie „Markofalva", čiže Markova dedina. Názov Markofalva sa zachoval až do prvej svetovej vojny napriek tomu, že v ostatných obdobiach patrila obec viacerým majiteľom – Bitarovským, Nedeczským alebo Eszterházyovcom. V priebehu času sa meno obce vyvíjalo ako Marcsek, Marček, Marczek, Markafalva, Marček, Márkafalva, Markófalva a v súčasnosti Marček.

Longus campus či Hosszúmező je skutočne dlhé

Obce dostávali svoje pomenovania nielen podľa zakladateľov či majiteľov, ale aj podľa charakteristických čŕt. Spoznali by ste v latinskom názve Longus campus či maďarskom mene Hosszúmező práve Dlhé Pole? Doslovný preklad z latiny znie – Dlhá Rovina a z maďarčiny je presný – Dlhé Pole. Prečo? Chotár obce je skutočne rozlohou rozťahaný, dlhý a vinie sa hlavne okolo cesty. Názov obce si tiež prešiel dlhým vývojom a chotár bol zrejme rozťahaný aj pred stovkami rokov. Už v 18. storočí sa totiž používalo pomenovanie Hosszu-Mező, Dlhe Pole, Hoszumeső, v slovenčine Dluhe Pole, začiatkom 19. storočia Dlúhá, Hosszúmező, Dlúhé, Dlhé, neskôr Hosszúmező, Dlhepole, 1907–1913 Trencsénhosszúmező, od roku 1920 Dlhépole, Duhopol a až od roku 1927 nesie Dlhé Pole svoj súčasný názov.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia

Môže vás zaujímať:

Z tohto sa vám zakrúti hlava: Najčudnejšie tresty pre Žilinčanky spred 300 rokov!

Foto: ilustračné