Rôzne Správy

Demonštranti aj zvedavci v uliciach: Takýto bol august 68 v Žiline

Augustové udalosti pred päťdesiatimi rokmi sa dotkli aj diania v Žiline. Od invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa uplynulo 52 rokov. Čo sa dialo v Žiline?

Ilustračný obrázok k článku Demonštranti aj zvedavci v uliciach: Takýto bol august 68 v Žiline
Zdroj: TASR

Augustové udalosti spred päťdesiatich dvoch rokov sa dotkli aj nášho mesta. Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Počas slnečnej augustovej stredy prichádzali vojenské tanky v smere z Vrútok do Žiliny až do centra mesta na Mariánske námestie. Už v ranných hodinách preleteli ponad Žilinu vojenské lietadlá. Ulice boli plné demonštrantov a zvedavcov. Aj vďaka výzvy vtedajšieho predsedníctva KSS v Žiline mala invázia do Žiliny pokojný priebeh.

Dňa 22. augusta aj prostredníctvom žilinského týždenníka Cieľ žiadalo predsedníctvo ľudí o zachovanie pokoja, hoci považovalo inváziu vojsk Varšavskej zmluvy za porušenie suverenity vtedajšieho Československa. „Predsedníctvo sa stavia plne za vyhlásenie a stanovisko Predsedníctva ÚV KSČ a vládnych orgánov a súčasný stav považuje za porušenie suverenity nášho štátu,“ uvádza týždenník Cieľ z 22. augusta 1968.

Ku výzve sa pridali aj vtedajší poslanci ONV, ktorí podporili „…spontánne prejavy vlastenectva mládeže vo vyjadrení protestu i v konaní. Pripomíname však potrebu disciplinovanosti a sebaovládania v styku s okupantami, aby nedochádzalo k nezmyselným výstrelkom, ktoré môžu národ okrádať o drahé životy,“ uvádza Kronika mesta z roku 1968.

Podľa záznamov mestskej kroniky i archívnych dokumentov prebiehali augustové udalosti v Žiline pokojne. Mesiac po invázii vojsk však neznámi vandali vyčíňali na vtedajšom cintoríne Červenej armády na Bôriku. Dňa 23. septembra bolo zistené poškodenie asi deviatich vojenských pomníkov. Ich časti boli zvalené do trávy alebo do výsadby kvetov. Technické služby mesta Žilina mali tento problém odstrániť do dvoch dní.

Ako reakcia na vandalizmus bol 23. septembra 1968 odoslaný list predsedovi žilinského OV KSČ, ONV i náčelníkovi mesta. Autorom bol VRIO veliteľ jednotky, gardový plukovník Kondratev, ktorý žiadal o okamžitú nápravu. Okrem opravy všetkých pamätníkov na hroboch padlých sovietskych vojakov žiadala sovietska jednotka zabezpečenie situácie tak, aby sa podobné skutky neopakovali. Okrem toho tiež naliehala na „bezodkladné vyšetrenie a prísne potrestanie vinníkov hrubo porušujúcich všeobecné ľudské normy morálky a správania“.

Ďalšie správy a zaujímavosti z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24 a Facebooku.

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie