5 otázok pre Mateja Tótha: Z čoho má náš športovec najväčšiu radosť?

Po striebornom úspechu na Majstrovstvách Európy v atletike, kde Matej Tóth potvrdil svoju skvelú bežeckú formu, prišiel podporiť súťažiacich 35. ročníka Rajeckého maratónu. Matej bol stredobodom pozornosti počas celého úvodu podujatia, kedy sa prihovoril pretekárom a zároveň odštartoval všetky pretekárske disciplíny – maratón, polmaratón, Inline polmaratón, štafetu a hobby behy. V disciplíne hobby behov sa Matej dokonca zúčastnil a zmeral si sily s deťmi do 10 rokov na 400 metrovej trati. Potom nasledovala autogramiáda.

Ešte pred štartom sme však Mateja zastihli a položili sme mu pár rýchlych otázok. Boli sme zvedaví, ako sa cíti po úspechu, čo chystá v najbližších dňoch a aj na to, či má ešte stále radosť zo športu.

Ako sa cítite po majstrovstvách?

V podstate sa cítim dobre. Samozrejme tá fyzická únava tam stále je, ale tým, že už nemám v pláne žiadne veľké preteky, už som vo fáze oddychovania.

Psychicky sa cítim výborne, som rád, že som doma so svojimi blízkymi a že môžem absolvovať takéto podujatie, kde cítim tú žičlivosť ľudí a radosť, ktorú som spôsobil.

Na čo sa ešte tešíte toto leto?

Dovolenku. Veľmi sa teším, že po dlhých rokoch idem na takú normálnu klasickú dovolenku s rodinou. Ideme spolu, budeme si užívať kľud a to je pre mňa najlepší relax.

Čo vás priviedlo ku športu? Bola to rodina?

Áno, určite. Moji rodičia nás spoločne s bratom viedli ku športu. Chceli aby sme športovali, aby sme sa hýbali. Ale nebolo nútenie do tréningov, to som si už vybral sám. Oni ma usmernili, že šport je správny a pohyb je dobrý. Potom to už bolo skôr o zhode okolností a o šťastí a som rád, že sa to tak stalo.

Aký vzťah má ku vášmu pôsobeniu manželka? Predpokladám, že máte veľkú podporu, no predsa, nebojí sa trochu o vás?

Určite áno, je to v podstate rizikové povolanie, pretože idem na hranu zdravia. Z tohto pohľadu sa už o mňa obáva. Predsa tým vekom a tým ako sa mi darí na pretekoch dostať zo svojho tela ešte viac ako je zdravé, tak si uvedomuje, že si treba dať na seba trošku väčší pozor.

Je to všetko samozrejme náročné, ale práve vďaka podpore manželky a dcér zároveň reálne. Najradšej by mali otca iba pre seba, pre ne nie sú dôležité medaily, no uvedomujú si, akú radosť to spôsobuje na Slovensku, tak si to nechcú nechať len pre seba.

Ešte stále vám šport spôsobuje radosť?

Áno, keby nie, tak už to dávno nerobím. To je v podstate moja jediná motivácia a inšpirácia. Nikdy to neboli medaily ani nič podobné.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia