Vychýrený bufet, či miesto ľahkých mravov: Takéto bývalo Mariánske námestie

Počiatky Žiliny

Každé vačšie či menšie mesto má svoju históriu, Žilina nevynímajúc. Aj keď stopy po osídlení Žiliny nachádzame už pred príchodom Slovanov v 6. stor., súvislejšie osídlenie vzniklo okolo 9 stor. Prvá písomná zmienka o Žiline je roku 1208 spomína „terra de Selinan“ („zem Žilina/Žiliňany“). V tom čase už Žilina bola osídlená na viacerých miestach, ale dnešné mesto sa vyvinulo z pôvodnej osady koncom 13. stor.

Mariánske námestie, historicky najcennejší celok v meste

Mariánske námestie je typické svojimi domami, ktoré majú poschodie vysunuté na arkádach a pod nimi vznikli priestory podlubia, ľudovo nazývané „laubne“. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. Tieto sa dnes za pomoci Mesta Žilina obnovujú. V súčasnosti je námestie súčasťou pešej zóny v meste a konajú sa tu rozličné podujatia. Cez leto je celé námestie lemované terasami. Kedysi však domy na Mariánskom námestí boli „úplne iné”.

Meštiansky dom 7

Meštiansky dom 7 na dnešnom Mariánskom námestí patril v minulosti medzi tie menej nápadné. Majiteľom domu bol v 18. storočí Matej Cepan, potom dom patril vdove po ňom Barbare Pergelovej, neskôr Jánovi Suterymu. Počas 19. storočia vlastnila objekt rodina Davidovcov. Novým majiteľom sa stal v roku 1896 Eduard Schlessinger. Je známe, že na prelome 19. a 20. storočia tu pôsobila Žilinská priemyselná a obchodná banka a poisťovacia spoločnosť z Terstu a taktiež tu bola lekáreň.

Vdova po Eduardovi Schlessingerovi sa znova vydala za Eduarda Széla a v roku 1925 darovala dom deťom Valérii, Rudolfovi a Jurajovi. Posledným majiteľom bol pred znárodnením Pavol Szél. Dom má goticko – renesančnú pivnicu, prízemie a poschodie s prestavbou po požiari z novšej doby, s renesančnými hmotami. Za socializmu bol na prízemí tohto domu vychýrený bufet „U Kráľa“, ktorý predstavoval oázu pre všetkých tých, ktorý si vo večerných hodinách chceli niečo zajesť. Bolo to jediné otvorené zariadenie tohto typu v meste. A tak najmä za letných večerov, keď už bolo všetko zatvorené a hladní pocestní sa náhlili na vlak, neraz znela nočnou Žilinou veta „a nezájdeme ešte ku Kráľovi na párky?“ Pred bufetom bolo vždy rušno. K obnove objektu došlo v roku 2002.

Meštiansky dom 9

Slohový charakter: pôvodne renesančný dom zo 16. storočia, barokizovaný v 18. storočí a upravený v 20. storočí, suterén gotický, prízemie a poschodie renesančné, prevládajúci sloh: renesančný.

Nárožný dom s bočnou fasádou do Hodžovej ulice. Podľa povesti starých Žilincov stála na tomto mieste budova, v zadnej časti ktorej bola prepriahacia stanica a zájazdný hostinec pre pocestných. Údajne sa tam zhromažďovali ženy „ľahkých mravov“. Prvá zmienka o ňom pochádza z prvej polovice 18. storočia, kedy vieme, že patril Žofii Vittichovej, ktorá ho hneď v roku 1749 predala Adamovi Košelovi za 800 zlatých.

Dom, ako väčšina, často menil vlastníkov a koncom 18. storočia, po požiari z roku 1797 sa nachádzal v katastrofálnom, prakticky nepoužiteľnom stave. Takto ho kúpil iba za 500 zlatých Karol Ottmayer. Ten mal troch synov, z ktorých jeden – Anton Vavrinec Ottmayer bol významným prozaikom, predsedom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Pešti a hlavne bol právnik. Vyučoval právo na Právnickej fakulte v Pešti, kde bol nakoniec i dekanom. Spolupracoval s významným slovenským dejateľom Martinom Hanuliakom.

V roku 1837 on i jeho bratia dom, kde sa narodili, predali. Poslednými majiteľmi domu pred znárodnením boli Buxbaumovci. V tomto dome bola umiestnená drogéria Tatra, ktorá ponúkala drogistický, fotografický, kozmetický a toaletný tovar. Obchod bol pod laubňami, ktoré boli zamurované. Objekt má gotickú pivnicu. Prízemie a poschodie majú renesančné prvky. Dom prešiel obnovou v roku 1997 so značným prestavaním.

Zdroj: Mesto Žilina, Turistická kancelária mesta