Choreografka Tina (27) zo Žiliny: Tanec je pre mňa niečo ako meditácia

Nejestvuje lepšie zadosťučinenie ako venovať sa práci, ktorá vás neskutočne baví. Živiť sa tancom, to bolo odjakživa snom Tiny Rapanovej. Dnes je hrdou trénerkou svojho násťročného dievčenského tímu a spoločne valcujú pódiá tanečných súťaží po celom Slovensku.

Adela Fruckova
Ilustračný obrázok k článku Choreografka Tina (27) zo Žiliny: Tanec je pre mňa niečo ako meditácia
Zdroj: Dnes24.sk

Martina (Tina) Rapanová (27) miluje tanec ako aj množstvo iných športových aktivít. Tancu sa venovala už ako malé dieťa na základnej škole, viedli ju k tomu rodičia. Postupom času začala figurovať v niekdajšej tanečnej skupine Komixans a kvôli láske k športu sa rozhodla absolvovať Univerzitu Mateja Bela, Fakultu prírodných vied, konkrétne telesnú výchovu.Tina v súčasnosti vedie tanečnú skupinu mierne pokročilých v Hip hop Centre Žirafa a pracuje vo sfére fitness, no najviac ju baví rozvíjať talent svojich žiačok na tanečných tréningoch.

Akým všetkým športom sa venuješ?

Za prvotnú motiváciu športovať vďačím rodičom. Navyše som pred troma rokmi ukončila športovú VŠ, čiže šport je mojou každodennou rutinou. Rada si zájdem pravidelne do fitka, na fitbox či jumping. Niekoľko rokov jazdím na snowboarde a nedávno som si zamilovala wakeboarding. V neposlednom rade tancujem…

Čo pre teba znamená tanec?

Tanec je pre mňa každodenná očista od bežných problémov. Niečo ako meditácia, je to nekonečná sloboda, láska k hudbe a radosť z pohybu.

Ako si sa k nemu dostala?

Všetko to začalo na ZŠ kde sme si s dievčatami založili tanečnú skupinu. Vtedy sme asi ako všetky dievčatá frčali na Spice Girls a snažili sme sa ich napodobňovať či už obliekaním, vystupovaním alebo maľovaním sa. Pamätám sa, akoby to bolo včera. Chodili sme na školské vystúpenia – každé jedno sme veľmi prežívali. Roky pribúdali a pop sa mi ako tanečný štýl prestal páčiť. Začala som vyhľadávať iný štýl a práve v hip-hope som sa našla. Vtedy sme nemali veľké možnosti na výber tanečných skupín ako dnes. Vtedy to bola „stará škola“. Spojili sme sa s pár kámoškami a založili sme skupinu Komixans, ktorú si možno ešte podaktorí pamätajú.

Kto vás učil? Boli ste dobré…

Učili sme sa samé či napodobňovaním tanečníkov z filmov, nemali sme internet ako dnešné deti a vlastne ani také možnosti. V podstate nemali sme nič len hudbu, rádio, ihrisko a neskôr aj priestory, s ktorými nám pomohlo CVČ Žirafa. Bola to éra tanečných snov, prejavov, vystúpení, batllov, súťaží, výhier, workshopow či táborov. Postupom času sa skupina rozpadla. Rozdelila nás škola, podaktoré práca. S dievčatami z Komixans sme spolu tancovali ešte párkrát, no už to nemalo taký úspech. I keď sa to všetko skončilo, veľmi rada spomínam na tieto časy a svoje tanečné skúsenosti aj naďalej odovzdávam ďalšej generácii.

Aké počúvaš hudobné štýly vo voľnom čase mimo tancovania a na aké sa ti najlepšie tancuje?

Vo voľnom čase počúvam hudbu najmä podľa nálady. Keď potrebujem nabrať energiu a vyhecovať sa, ako napríklad vo fitku, pustím si hip hop. Milujem oldschool či dancehall, taktiež obľubujem aj house. A naopak, keď sa potrebujem zrelaxovať, pustím si meditačnú hudbu… Rada tancujem New style, Oldschool, House, Funky…

A čo sa snažíš naučiť svoje decká?

V prvom rade ich vediem k tomu, aby pracovali ako jeden celok. Vediem ich k vzájomnej tolerancii, aby sa prejavili ako tanečné osobnosti a mali vlastný feeling. Jednoducho, aby nikoho nenapodobňovali, lebo práve v tom tkvie originalita tanečníka. Chcem, aby v každej súťaži boli samé sebou a nelimitoval ich strach. V neposlednom rade tiež, aby ich hnala láska k tancu.

Aké súťaže absolvujete a aké úspechy ste zaznamenali?

Dievčatá sa snažím dôsledne pripravovať na tanečné súťaže. Pravidelne chodíme na súťaže v choreografiách, duách, sólach či na battles (tanečné súboje). Dievčatá vyhrali 1. miesto Mini Martico New Age Cup – choreografia, 1. a 2. miesto Pohyb bez bariér – sóla, 2. miesto Pohyb bez bariér- choreografie, 4. miesto Grimmy Dance Cup – duo. Zúčastnili sme sa množstva battles, v ktorých boli dievčatá v prvej päťke. Môžem sa pýšiť titulom hrdá trénerka, lebo len máloktorý tanečník v ich veku „zabije“ taký freestyle. Momentálne sa chystáme na tanečnú súťaž Trnava Bounce, tanečnú súťaž v Šali, Topoľčanoch a ďalšie… Držte nám palce. :)

Čo je to Pohyb bez bariér?

Pohyb bez bariér bola pre nás prvá tanečná súťaž v tomto roku, na ktorej sme uspeli. Poctivo sme sa na ňu pripravovali, ako aj na každú inú. Dievčatá vyhrali v stredných choreografiách Junioroch 2. miesto a na sólo vystúpeniach obsadili hneď prvé dve miesta. Som veľmi nadšená, že sme takto úspešne odštartovali nový rok. Dievčatám, ktoré sa umiestnili v prvých dvoch priečkach patrí veľká poklona. Video zo súťaže nájdete pod článkom.

Ako sa aktivizuje Hip Hop Centrum Žilina?

Hip Hop centrum organizuje tanečné súťaže, do ktorých sa môže zapojiť každý tanečník, či už je to Christmas battle, Easter battle, Top Slovak Dancer Award a iné.

Čo je tvojim najväčším zadosťučinením?

Keď vidím dievčatá, ako to neskutočne rozbalia na parkete – či už v choreografii alebo vo freestyle. Sú také neskutočné! Niekedy mám pocit, že freestyle, ktorý dávajú proti súperovi je nacvičený. Človek si však náhle uvedomí, že to nie je možné, keďže ide o hudbu, ktorú nikdy nepočuli. Zadosťučinením je pocit, keď vidím tú súhru pohybov a rytmu. Zahreje to mňa ako trénera pri srdiečku. Som veľmi hrdá, že sú tam, kde sú, že na sebe pravidelne makajú, odovzdávajú sa tancu a chcú byť neustále lepšie a lepšie. Niekedy sa hanbím, že vlastne predbehli svojho trénera (smiech).

Pozrite si priložené galérie.

Čítajte tiež:

Žilinský thaiboxer Mirko Cingel (25): Chcem si udržať status bojovníka

Žilinčanka, ktorej môžeme mnohí len závidieť: Zuzana (27) cestuje po exotických rajoch nášho sveta

Odišiel na 6 mesiacov, no býva tam už 11 rokov: Žilinčan Vlado (32) našiel svoj druhý domov v Austrálii

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame