Žilinskí poslanci obmedzili hazard, doplatia na to najmä obyvatelia

Mesto síce napokon dane nezvýši, Žilinčania však na nevyhnutné riešenia doplatia iným spôsobom.

Hazard mohol pomôcť

„Od začiatku sme sa k tejto téme postavili zodpovedne a najprv hľadali zdroje šetrenia vo vnútri mesta,“ uviedol Peter Fiabáne na margo chystaných opatrení. Jeho slová o zodpovednom prístupe však ťažko znášajú práve prevádzkovatelia hazardných hier. Mnohí z nich totiž budú nútení na území mesta svoje podnikanie čoskoro ukončiť, a to napriek tomu, že do žilinskej pokladnice pravidelne prinášali nemalé financie. Ak by zostali, podľa ich slov mohli zabezpečiť pokrytie aspoň časti výdavkov chýbajúcich v rozpočte. „Dvadsaťdeväť herní a jedno kasíno, ktoré momentálne fungujú na území Žiliny každoročne mestu odvedú sumu približne pol milióna eur,” vyčísľuje finančný prínos prevádzok hovorkyňa Asociácie zábavy a hier Dominika Hlobenová (Lukáčová).

Počet herní ubúda, boj proti hazardu pokračuje

Je to pritom len nedávno, čo Žilina z hazardu profitovala ešte o čosi viac. V roku 2019 bolo na území mesta namiesto súčasných 29 až 84 herní, ktoré za jeden rok priniesli do mestského rozpočtu 2,8 milióna eur. Ich počet však počas ostatných troch rokov zásadne okresala pandémia a prechod hráčov do online priestoru. Napriek prirodzenému úbytku aj nemalným odvodom do mestskej pokladnice mesto Žilina proti herniam naďalej bojovalo. Pred rokom sa poslancom hazard aj kvôli administratívnej chybe ešte okresať nepodarilo, koncom septembra tohto roku však napokon významné obmedzenie schválili. Po novom sa herne nebudú nachádzať vo vzdialenosti menšej ako 500 metrov od škôl a školských zariadení, zariadení sociálnych služieb, zariadení pre liečbu nelátkových závislostí či ubytovní mládeže. „Neviem si predstaviť, či mesto Žilina disponuje priestorom, ktorý by sa nachádzal 500 metrov vzdušnou čiarou od kategorizovaných výnimiek. Bavíme sa o tvrdom zákaze hazardu v časoch, keď všetky mestá bijú na poplach a žiadajú vládu o finančnú výpomoc,“ komentovala problematiku Dominika Hlobenová.

Žilina nebude jediným mestom s problémami

Nielen pre Žilinu, ale aj pre ostatné slovenské samosprávy i menšie obce boli uplynulé mesiace náročné, vyzerá to ale tak, že tie najťažšie časy ešte len prichádzajú. Pretrvávajúca energetická kríza, vojnový konflikt na Ukrajine či nárast cien stavebných materiálov prinútil vládu Slovenskej republiky pristúpiť k návrhu novely zákona o dani z príjmov, kvôli ktorej samosprávy prídu o 784 miliónov eur. Navrhované kompenzačné opatrenia by im pritom mali vrátiť len 240 miliónov. V Žiline primátor chýbajúce financie plánuje pokryť z veľkej časti úverom, mnohé mestá a obce však už teraz nie sú schopné zostaviť vyrovnaný rozpočet, a tak sa pre ne stáva realitou vidina rozpočtového provizória.

Dane zostávajú, prídu škrty a zvýšenie iných poplatkov

V Žiline napokon zvýšenie daní mestskí poslanci síce odmietli, dieru v rozpočte však mesto plánuje zaplátať vysokým úverom, významným zvyšovaním poplatkov za komunálny odpad a ďalšími škrtmi, ktoré viac či menej zasiahnu do celkového komfortu obyvateľov. „Pokiaľ peniaze budú chýbať, bude sa menej kosiť, menej svietiť, menej výkonov bude mať dopravný podnik, bude menej správy vo verejnom priestore, hrozí prepúšťanie ľudí,” načrtol budúcnosť Žiliny primátor Peter Fiabáne. „Poslanci vedeli, aké časy sa blížia a napriek tomu boli zákazom hazardu ochotní ukrátiť rozpočet mesta o ďalšie dôležité financie,” reaguje Dominika Hlobenová z Asociácie zábavy a hier. „Matematika je však jednoduchá, na vykrytie nevyhnutných výdavkov mohlo mať mesto minimálne o pol milióna eur ročne viac. Sú to peniaze, ktorých sa Žilina dobrovoľne vzdala a vzala ich tak priamo svojim obyvateľom,” konštatuje Hlobenová.

Myslieť na budúcnosť

Asociácia zábavy a hier pripomína, že akékoľvek obmedzenie hazardu v mestách či obciach môže mať za následok veľký schodok v už aj tak veľmi napnutom rozpočte a vníma zámer miest, ktoré plánujú hazard tvrdo obmedziť, ako boj samých proti sebe. Vyzýva ich preto, aby hľadeli ďalej do budúcnosti a nerobili unáhlené kroky, ktoré môžu neskôr významne uškodiť nielen bežným obyvateľom, ale aj ohrozeným skupinám. „Ľudia namiesto toho, aby do herní nešli, tak či tak zoberú do ruky smartfón a pripoja sa na online kasína či stávkové kancelárie,” poukazuje Dominika Hlobenová na nezmyselnosť plošných zákazov hazardu na území miest a obcí. „V neistých časoch sú dobré každé financie a prevádzkovatelia hazardných hier sú navyše vždy v rámci spoločenskej zodpovednosti ochotní priložiť ruku k dielu,” hovorí Dominika Hlobenová a uzatvára tému výzvou mestám a obciam na ohľaduplnosť voči vlastným obyvateľom. Tí by podľa jej slov na súčasnú krízu nemali doplácať ešte aj zo strany vlastných miestnych zastupiteľstiev.

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy