Žilinské ulice pred tridsiatimi rokmi. Pamätáte si ich názvy?
Zmeny vlád a zriadení prinášajú aj nové názvy starých miest. Mená ulíc mesta pod Dubňom v časoch socializmu poznačil červený komunistický režim.
Brániť mier a oslavovať mená komunistických funkcionárov a našich sovietskych vzorov. To bol jasný trend, ktorým sa riadili predstavitelia mesta pri pomenovávaní jeho ulíc pred Nežnou revolúciou.
Mieru a bojovníkom zdar!
Námestie A. Hlinku najprv nieslo názov Štefánikove, postupne sa zmenilo na Hlinkovo, Benešovo, Leninovo a aby sa opäť vrátilo k pomenovaniu po Andrejovi Hlinkovi. Ulica Republiky sa pred druhou svetovou vojnou volala Ulica 28. októbra. Počas vojny to bola Hitlerova ulica. Potom opäť Ulica 28. októbra a od roku 1992 znova Ulica Republiky.
Park Ľudovíta Štúra, ktorý momentálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou vznikol ako park Slovenskej obrody. Žilinčania ho však nazývali park pri Kamélii či doteraz známou prezývkou Bôrický park. V roku 1945 bol park premenovaný na Červenkov sad. Park niesol pomenovanie aj Stalinov sad v priebehu 60. rokoch zanikol a až do premenovania na Štúrov sad sa volal Sad mieru.
Hviezdoslavova ulica vystriedala viacero názvov. Od Cesta ku železnici, cez Olomoucká ulicaaž po Wilsonovo námestie, ktoré vzniklo z priestoru pred železničnou stanicou. V roku 1962 bolo premenované na Námestie budovateľov. Od roku 1992 bolo námestie zrušené a je opäť súčasťou Hviezdoslavovej ulice.
Prednedávnom sme vám priniesli článok o pohnutom osude Štúrovho námestia. Toto námestie zohralo veľkú úlohu aj pri Nežnej revolúcii v 89 roku. Námestie nieslo názov aj Leninovo námestie. Priestor v tých časoch, samozrejme, zdobila aj socha tohto pre komunistov významného tvorcu dejín.