Žilinská aktivistka Lenka Hrúzová: Žena, ktorá sa rozhodla ochraňovať pralesy

Jednou z hlavných oblastí záujmu občianskeho združenia PRALES je výskum a ochrana pralesov a prirodzených lesov. Práve o pralesoch, koľko ich u nás je, ale tiež, čo ich najviac ohrozuje, sme sa rozprávali s členkou združenia Lenkou Hrúzovou.

Čo je poslaním občianskeho združenia PRALES, čomu všetkému sa venujete?

Našim dlhodobým cieľom je aktívne prispievať k ochrane a obnove prírodných a kultúrnych hodnôt v krajine. Teda chrániť to vzácne čo máme, prípadne obnovovať to, čo sa vzácnym môže stať. A vzdelávať ľudí, aby vnímali čaro a bohatstvo našej krajiny a snažili sa ho tiež chrániť. Tieto naše činnosti často prepájame – napríklad v rámci nášho projektu o pralesoch sme vykonávali aj mapovanie, odborné činnosti, no zároveň robíme akcie pre verejnosť, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo, že aj na Slovensku máme pralesy hodné ochrany.

Koľko pralesov je na Slovensku?

Podľa údajov nedávno ukončeného mapovania je na Slovensku 122 lokalít pralesov s výmerou nad 20 hektárov a 135 lokalít pralesových zvyškov, čo sú lokality s rozlohou 5 až 20 hektárov. Spolu 10491 hektárov, čo je 0,48 percent z výmery lesov Slovenska.

Ktorý prales, alebo pralesy u nás patria k najvýznamnejším?

Netrúfam si o jednom či dvoch pralesoch povedať, že sú najvýznamnejšie. Ich význam je totiž ukrytý aj v ich rozmanitosti a preto je nesmierne dôležitý každý kúsok pralesa, ktorý máme. Ak by sme mohli spomenúť nejaké „naj,“ tak najväčšie sú lokality Stužica, Poľana a Piľsko.

Na základe čoho získa les označenie prales?

Aby sme les mohli nazývať pralesom, musí spĺňať viacero kritérií. Neprítomnosť ľudskej činnosti, prirodzené a stabilné zastúpenie drevín, prítomnosť odumretého dreva, rôznovekosť, prítomnosť stromov blízko ich fyziologického veku a ďalšie. Na získanie týchto informácií o lokalitách je potrebný systematický odborný výskum, ktorý v uplynulých dvoch rokoch realizovalo občianske združenie PRALES vďaka projektu „Poznávame a chránime pralesy Slovenska.“

V porovnaní so zahraničím je na Slovensku viac, alebo menej pralesov?

Závisí na tom, s akou krajinou sa porovnávame. Ak však hovoríme o európskom priestore, rozhodne sme na tom veľmi dobre. Ak vezmeme do úvahy, že sme v srdci kultúrne ovplyvnenej Európy, je do veľkej miery šťastie, že sa pralesy a ich zvyšky na našom území zachovali.

Máme aj v Žilinskom kraji nejaký prales?

Samozrejme! Najbližšie k Žiline sú lokality pralesov v Malej Fatre. Ale aj vyššie spomínané Piľsko či Babia hora na Orave administratívne patria do Žilinského kraja. Rovnako aj časť Veľkej Fatry a Tatier, kde je mnoho lokalít pralesov. Tieto informácie ľahko nájdete na stránke pralesy.sk, kde je verejne prístupná mapa pralesov aj s popismi jednotlivých lokalít.

Čo najviac ohrozuje pralesy?

Ľudská činnosť, najmä ťažba. Mnohé lokality pralesov ležia v chránených územiach, čo aspoň čiastočne zaručuje ich ochranu. Viaceré však legislatívne nemajú zabezpečenú žiadnu ochranu a preto sú veľmi zraniteľné.

Majú podľa vás pralesy šancu prežiť bez toho, aby sa ich dotkla ľudská ruka, alebo sú odsúdené na zánik?

Pralesy majú šancu na prežitie práve vtedy, ak sa ich ľudská ruka nedotkne. Vyplýva to z ich podstaty, sú to lesy bez viditeľných znakov po ľudskej činnosti. Jediné čo musíme zabezpečiť je to, aby boli chránené. Sú to centrá biodiverzity a majú obrovský význam – od výskumného hľadiska až po spoločenské. Ich osud by nám preto nemal byť ľahostajný.

Čo by podľa vás najviac pomohlo pri ochrane pralesov na Slovensku?

V prvom rade prísna ochrana, teda bezzásahový režim. Čo je však v našich legislatívnych podmienkach veľmi komplikované. Pomôže tiež osveta, šírenie informácií o týchto skvostoch našej prírody.

Je u nás verejnosť nápomocná, nie len čo sa týka ochrany pralesov, ale aj prírody celkovo?

Nemôžeme síce zatiaľ hovoriť o tom, že by šlo o masovú záležitosť, ale myslím že počet ľudí, ktorým na prírode záleží neustále rastie. Za päť rokov činnosti nášho združenia sme mali možnosť spolupracovať s mnohými dobrovoľníkmi, ktorí nezištne kosili vzácne lúky, venovali svoj čas deťom alebo mapovali biotopy hlucháňa. Stretli sme hospodárov, ktorí sa veľmi zodpovedne stavajú k starostlivosti o krajinu, spoznali sme študentov, ktorým nestačia len známky, chcú robiť praktické veci. A to nás teší.

Ktorý svoj doteraz realizovaný projekt považujete za najvydarenejší?

Za päť rokov činnosti sem realizovali viac ako 10 projektov a mnoho ďalších dobrovoľníckych akcií. Je ťažké určiť najvydarenejší. Samozrejme, dnes by sme možno veľa vecí spravili inak, ale boli to naše začiatky a posunuli nás tam, kde sme dnes. Preto sme vďační za všetky skúsenosti a radi spomíname na všetky naše projekty. A tie najúspešnejšie nás určite ešte len čakajú (smiech).

Foto: OZ PRALES