Úspešný absolvent ŽU Timo (27): Na skúške u pána Jamricha sme sa všetci potili

Timotej Máhrik študoval na Žilinskej univerzite na fakulte riadenia a informatiky. Po úspešnom absolvovaní školy krátko pracoval v Žiline. V súčasnosti je zamestnaný vo Viedni. V rozhovore porovnal, v čom je rozdiel pracovať na Slovensku oproti Rakúsku. Vyjadril sa aj k svojím profesorom na Žilinskej univerzite. Kto bol jeho obľúbeným a kto jedným z tých prísnejších? Viac sa dozviete v rozhovore.

Čo bol dôvod, pre ktorý si sa rozhodol ísť študovať informatiku?

Už od detstva ma bavilo hrať sa na počítači a skúšať rôzne možnosti, ktoré umožňoval. Ako som rástol, moja prvá láska k počítaču neutíchala a zotrváva až dodnes. Rozmýšľam, akou múdrou vetou mám odpovedať, ale vždy skončím pri tom, že ma to skrátka baví. Využíval som počítač na všetko možné a chcel som vedieť viac, tak som to šiel študovať.

Mal si nejakého obľúbeného, alebo naopak prísneho profesora?

Mal (smiech), aj obľúbeného aj prísneho. Skôr než čokoľvek poviem, chcem aby ste vedeli, že mám v úcte KAŽDÉHO učiteľa na Slovensku :). V mojej rodine mám niekoľko učiteľov, veľmi dobre viem čo táto práca obnáša. K otázke – jeden z obľúbených profesorov bol pán Repka. Keď som pri vysvetľovaní zapojenia tranzistora počul jeho obľúbenú vetnú vsuvku „aj bača na salaši vie…“, úplne ma to dostalo. V podstate slovenskí bačovia sú veľmi múdri ľudia (smiech).

Jeden z postrachov bol pán Jamrich. Na skúšky sme sa učili celé týždne, nevynechali sme ani jednu prednášku, mali sme všetky poznámky. Na skúške sme sa všetci potili. Pri otázke na zapojenie operačného zosilňovača zväčša odpoveď začala: „(smiech) Pán kolega, ak neviete toto, tak neviem ako budete… , ale dobre, vysvetlím.“

Pripravila ťa Žilinská Univerzita dostatočne na prácu, ktorú momentálne robíš?

Povedal by som, že áno. ŽU – FRI ma naučila vysporiadať sa s problémom veľmi rýchlo, mal som možnosť vyskúšať rôzne programovacie jazyky a rôzne technológie. Princípy, ktoré nás učili sú univerzálne platné, takže veľa vecí využívam v súčasnej práci.

Čo je náplňou tvojej práce?

Momentálne sa starám o CORE-BANKING, eBanking, reportovacie aplikácie a o pripojenie k okolitým aplikáciám a bankovým sieťam – SWIFT a SEPA. Taktiež robím support pre užívateľov, bug-fixing a vývoj nadstavieb. Je to pestrá práca s Front endom, back endom, OS, sieťami. Ide o celé spektrum oblastí.

Čo ťa na tvojej práci najviac baví?

Asi najviac ma baví riešiť problémy. Je to ako puzzle, čiže aj keď sa bavíme o IT, koniec koncov zapájaš analytické myslenie, kreativitu a rozvojovú oblasť. Baví ma to, že nemám stereotypnú prácu, ale je to rôznorodé. Neustále sa objaví niečo nové a tým pádom sa aj učím nové veci.

Momentálne pracuješ vo Viedni, predtým v Žiline, čím sa práca v Rakúsku odlišuje od tej na Slovensku?

Odhliadnuc od výšku platu, v Rakúsku sú dosť prísne zákony na ochranu zamestnanca – čo sa týka maximálnej dĺžky odpracovaných hodín za deň, materská, otcovská a ešte niekoľko drobností. Dostal som viac dní dovolenky ako na Slovensku. A na úradoch mám celkovo lepší dojem z prístupu úradníkov voči klientom. Väčšia ochota a ústretovosť. Samozrejme, ten trh je tam väčší, tak prichádza aj viac pracovných ponúk.

Ťažko však súdiť prácu iba podľa platu. Lebo síce platy sú v Rakúsku lepšie, ale život je drahší.

Najlepší príklad je základné povinné zmluvné poistenie. Na Slovensku som za moje auto platil približne 100 eur ročne, v Rakúsku 1350 eur ročne a mohol by som pokračovať. Je to celé trošku komplexnejšie a nemôžem plošne povedať, že život v Rakúsku je lepší. Nech tam budem akokoľvek dlho žiť, vždy budem pre nich cudzinec. Vo väčšine zamestnaní vyžadujú plynulú nemčinu na biznis úrovni, ideálne s viedenským akcentom :). Zmenil som trošku pohľad na život na Slovensku a vidím veľa benefitov, ktoré má Slovák pracujúci na Slovensku.

Ako sa dá zvládať pracovať vo Viedni a žiť v Žiline?

Veľa cestujem. Momentálne som skoro každý víkend v Žiline. Ale je to trošku náročné na to, že aj keď som skoro každý víkend doma, aj keď som na sociálnych sieťach v kontakte s kamarátmi celý týždeň, viem, že nedržím s nimi rovnako veľký krok. A život tu v Žiline ide viac dopredu ako stíham zachytiť, takže občas mávam pocit, že zaostávam a že som tu ako hosť.

Istým spôsobom som vzdialenejší a musím svojej hlave opakovane vysvetľovať, že je to normálne a nie je to dôvod na frustráciu a depresie. Zas na druhej strane mi to dáva istý odstup a môžem pozerať na život z inej perspektívy. Viac chápem v čom som žil. Mnohé veci si začínam viac vážiť a mnohé veci som prestal riešiť :).

Čo je pre teba najviac atraktívne na Viedni?

Pocit, že som tu iba malý mravec, jeden z 1,8 milióna ľudí :). Ťažko popísateľný pocit, ktorý ako Žilinčan žijúci v Žiline ťažko zažijem. V Žiline kým prejdem z bulvára do centra, trvá mi to celú večnosť, lebo takmer vždy niekoho stretnem, koho poznám a zarozprávame sa. Vo Viedni sa to často nestáva.

Keď sa povie Žilina, čo ti ako prvé napadne?

Krásne malé mestečko medzi kopcami (smiech). Ale nie, úprimne, Žilina je pre mňa domov. To je asi slovo, ktoré to najviac vystihuje.

Čomu sa venuješ vo voľnom čase?

Čo je to voľný čas? (smiech). Najčastejšie sa venujem hudbe – nahrávam kapely, zvučím, hrám v troch kapelách, robím s videom, cestujem a pracujem ako dobrovoľník v ESCAPE clube. Od istého momentu, musím byť úprimný, prestal som spomínať bicykel ako hobby, ale rád by som sa k nemu vrátil.

Kde a ako najradšej tráviš voľné chvíle v Žiline?

Najčastejšie s rodinou a najbližšími priateľmi. Toho času v Žiline nie je až tak veľa, tak je pre mňa veľmi vzácny. Rád chodievam s manželkou pozerať západy slnka, prejsť sa niekde v okolí Žiliny, alebo radi zájdeme na nejaké dobré bryndzové halušky :). Snažím sa vyťažiť čo najviac.

Čítajte tiež:

Tomáš Bezdeda: Na hudbe ma baví kreativita, keď vytváram niečo nové, FOTO

Španiel José žijúci v Žiline o Slovákoch: Ide z nich negatívna nálada, ale…