S Martinom Nedelkom o žilinskom vodnom póle: Máme malých majstrov, no chýbajú nám sily

S Martinom Nedelkom (42), jedným z troch trénerov žilinských vodnopólistov sme sa porozprávali o tom, ako sa tomuto menej známemu športu v Žiline darí a čo všetko obnáša. Nielen tréning ako taký, ale aj financie a podpora.

Martin Nedelka (42) je vojak vo výslužbe a momentálne pôsobí ako plavčík na Mestskej krytej plavárni v Žiline. Okrem toho sa pätnásť rokov venuje trénovaniu mladých vodnopólistov. V Klube plaveckých športov Nereus – Vodné pólo pôsobia ďalší dvaja tréneri – Miroslav Šalaga (49), ktorý vedie prípravku a Martin Nedelka ml. (21) zas trénuje starších žiakov. Všetci traja v minulosti vodné pólo hrávali. „Ja ešte ako chlapec za Piešťany, môj syn ho hrával v Žiline, neskôr v Košiciach za Hornet a za Modrých drakov a Miro Šalaga hrával za Vrútky,“ uviedol Martin Nedelka.

Ako by ste hodnotili uplynulú sezónu?

Myslím, že bola úspešná. Za klub v nej súťažili tri chlapčenské kategórie – prípravka, mladší žiaci a starší žiaci. Aj napriek tomu, že v decembri minulého roku prebiehala rekonštrukcia plavárne sa nám podarilo s tými najmenšími jedenásťročnými prípravkármi na zimných majstrovstvách, ktoré boli v decembri v Prešove obsadiť prvé miesto, čiže chlapci získali titul Majstra Slovenskej republiky v tejto kategórii. Zimných majstrovstiev sa zúčastnilo jedenásť detí, z toho bolo desať chlapcov a jedno dievča. Na letných majstrovstvách sme obsadili druhé miesto.
Trochu slabšie výsledky dosiahli mladší žiaci, kde chlapci v uplynulej sezóne bojovali v skupine o siedme až jedenáste miesto, no na konci sezóny skončili ôsmi. Ale práve v tejto kategórii nám chýbali deti. Veľkú radosť však urobili minulý rok naši starší žiaci. Tým že náš klub má najstarších chlapcov narodených v 2004, s výnimkou jedného v 2003, takže de facto tento tím bojoval oproti o rok starším chlapcom a dokázal sa dostať do bojov o prvé až šieste miesto. Chlapci síce skončili šiesty, no napriek tomu tam neboli nejaké veľké debakle, čo sa nám odzrkadľuje už v novej sezóne 2018/2019.

Ako vidíte začínajúcu sezónu?

Prvé kolo sezóny 2018/2019 odohrali starší žiaci v Košiciach. Tam sme vycestovali iba s ôsmimi hráčmi. Chýbal nám brankár, ktorý si zlomil ruku, dvaja hráči boli chorí, ale aj napriek tomu sme v prvom kole priebežne na treťom mieste. V kategórii mladších žiakov idú chlapci opäť bojovať o siedme až jedenáste miesto a bohužiaľ pre malý počet detí sme v tejto sezóne nepostavili družstvo prípravky.

Spomínali ste, že vám chýbajú deti. Čím to je?

Dlhodobo máme v bazéne málo priestoru. Ale aj z dôvodu, že tréningy bývajú vo večerných hodinách je verejnosti tento šport menej známy. Sme menej na očiach, menej viditeľní. Ľudia o nás až tak nevedia. Je to jeden z našich hlavných problémov, ktoré potrebujeme riešiť, aby sme mohli plnohodnotne fungovať a dosahovať výsledky.

Koľko detí potrebujete do jedného družstva?

Na zápas môžu nastúpiť minimálne siedmi. Potrebujeme teda minimálne pätnásť detí. Ideálne je, keď v danej kategórii hrajú dva ročníky. Napríklad dvadsať detí v prípravke s ročným vekovým rozdielom medzi sebou, aby medzi nimi vznikala súťaživosť, čo je v kolektívnych športoch veľmi dôležité.

Je vodné pólo ťažký šport?

Vodné pólo je klasifikované medzi piatimi najťažšími športmi sveta, čo sa týka fyzickej kondície a prípravy. Hráč si nemá počas hry kedy oddýchnuť. Predpísaná hĺbka vody v bazénoch, kde sa hrá vodné pólo je minimálne 180 cm. Hráč alebo hráčka musí celý čas šliapať vodu, aby sa stále držal nad hladinou.

Čo obnášajú tréniny? Okrem bazénu aj nejakú kondičnú prípravu?

Okrem tréningu vo vode majú deti aj suché tréningy. U tých mládežníckych kategórií je to väčšinou cvičenie s vlastnou váhou. V tejto príprave niekedy začíname úplne od začiatku, pretože niektoré z detí často nevedia urobiť ani len obyčajný klik. Teda zo začiatku sa zameriavame na základnú pohybovú prípravu. Každý tréner vie, že nesprávne prevedený cvik nielenže nepomôže, ale ešte aj ublíži, takže o to je tá práca sťažená. Pokým v minulosti telocvik na školách fungoval, v dnešnej dobe trinásť – štrnásťročné deti nevedia urobiť základné cviky. Potom pri tých vyšších kategóriách sú zapájané aj rôzne cvičebné pomôcky a keďže deväťdesiat percent úspechu vodnopólistov spočíva v nohách, tréningy sú zamerané hlavne na tréning dolných končatín.

Čo by ste si do budúcnosti priali ako tréner a čo by ste priali detskému športu?

Zlepšenie financovania nielen vodných športov v Žiline, ale športu na Slovensku celkovo. Tie sumy, ktorými nám prispieva štát či mesto, zďaleka nestačia pokryť výdavky na prenájmy bazénov, súťaženie, cestovanie a všetko, čo so športom súvisí. Veľa záťaže je potom na ramenách rodičov. Detský a mládežnický šport by mal byť podporovaný a deti motivané.
Ako trénera ma napríklad veľmi sklamalo, keď deti dosiahli úspechy a staré vedenie mesta o ne vôbec neprejavilo záujem. Keď to porovnám napríklad s Prešovom alebo s Košicami, kde tiež chlapci zvíťazili, tak majú neporovnateľne lepšie podmienky ako my. Prešovčania boli majstri Slovenska v rovnakej kategórii ako my pred dvoma rokmi a boli na audiencii u primátora, takisto aj v rámci Košíc je vidieť, že je o tie športy záujem, aby tie deti boli motivované. Bohužiaľ u nás v Žiline sa nič takéto nestalo.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia

Čo je vodné pólo?

Vodné pólo je loptová hra, v ktorej proti sebe nastupujú dve 7 členné družstvá, z toho jeden brankár. Hrá sa na štyri štvrtiny po 8 minút čistého času (v prípade, že hra musí mať víťaza a je nerozhodný stav, predlžuje sa 2× po 3 minúty), mladší žiaci hrajú 4×7 minút a mladšia prípravka 4×6 minút.

Prvá zmienka o loptovej hre vo vode je z roku 1840. Hráči pri nej sedeli obkročmo na sudoch a loptu sa do bránky snažili dostať pomocou vesla. Podobnosť tejto hry s konským pólom mala za následok, že táto hra dostala meno „vodné pólo“. Prvé pravidlá boli spísané približne v roku 1870. V rokoch 1880 až 1888 získalo vodné pólo súčasnú podobu. K zjednoteniu pravidiel došlo v roku 1908. Vodné pólo je najdlhšie hraným kolektívnym športom na olympijských hrách. Prvýkrát sa objavilo na olympiáde v Paríži v roku 1900.

Prvé pravidlá hry spracoval William Wilson zo Škótska.