Rozhovor so známym žilinským DJ-om Mircom: Dievčatá nás zvyknú obletovať, ale...

DJ Mirec, alias Miro Horvath sa hudbe venuje už 24 rokov. Ako sám hovorí, za to obdobie už toho nahral neúrekom. Stihol tiež moderovať rozhlasovú reláciu Hviezdy diskoték, rozbehnúť nový hudobný projekt a zažiť aj už nefungujúci žilinský klub 54.

Igor Petrík
Ilustračný obrázok k článku Rozhovor so známym žilinským DJ-om Mircom: Dievčatá nás zvyknú obletovať, ale...
Zdroj: Dnes24.sk

O jeho hudobných začiatkoch, obľúbenej hudbe, či rivalite medzi dídžejmi sme sa rozprávali so žilinským DJ-om Mircom.

Kedy a ako ste s hudbou začínal?

Pasívne už v detstve, kedy si môj otec nahrával pesničky z rádia na magnetofónové kazety, a tie som si potom často prehrával, to boli 80-te roky a tie kazety mám dodnes. Aktívne som začal hrávať od roku 1991, kedy som na základnej škole, ktorú som navštevoval, robil karnevaly a školské diskotéky z „podomácky“ poskladanej aparatúry, troch kazeťákov, množstva kaziet a modrého majáku z auta VB. Až v roku 1992 som mal prvý CD prehrávač, ktorý kúpil môj otec.

Dlho vám trvalo, kým ste sa naučil mixovať a zladiť hudbu?

Kvalitná technika na mixovanie bola pre mňa začiatkom 90t-ych rokov nedostupná, takže začiatky boli iba o zladení hudby, o výbere správnych pesničiek, ich načasovaní a určite aj o moderovaní. Aby som mohol urobiť dobrý výber pesničiek, musel som ich mať. CD-čka boli drahé, výberovka stála 1100 korún, album 500 a singel 250 až 300 korún. Existovala aj lacnejšia alternatíva, a to „originálne“ poľské kazety, ktorých mám asi 200 niekde na povale. Archív sa postupne rozrastal. Na klasických hifi CD prehrávačoch však nebolo možné mixovať, preto som zainvestoval do mixovacej techniky a kúpil CD prehrávače s možnosťou zmeny rýchlosti. I keď som vyrastal v komerčnom prostredí, dostal sa mi do uší menej komerčný štýl – house a techno. Kúpil som si gramofóny a československý výrobok značky TESLA s možnosťou zmeny rýchlosti. Remienkový pohon však nebol vhodný na mixovanie, tak som si kúpil gramofóny Technics sl 1210 mkII, ktoré sa vyrábali od roku 1979 a dodnes je to podľa mňa to naj pre DJa. Prišiel som zo školy, postavil sa za CD prehrávače a gramofóny a trénoval som, teda vlastne sa hral.

Pomáhal vám niekto v začiatkoch, alebo ste bol samouk?

Áno, zo začiatku som nemal prostriedky, aby som si mohol dovoliť aparatúru, takže s malou časťou aparatúry som sa dal dokopy s DJ-om Robom, ktorý už pár rokov hrával a ťahali sme to spolu asi 8 rokov. Naučil som sa čo je to práca s ľuďmi a hlavne, že za mixpultom nie som len DJ, ale musím byť aj jeden z tých ľudí, ktorí sa prišli baviť a teda sa musím vžiť do kože návštevníka diskotéky.

Mali ste aj vzor, ktorý vás v začiatkoch inšpiroval?

V začiatkoch to bola iba „dedinská liga“ a poznal som iba miestnych DJ-ov. A nakoľko som začínal veľmi mladý, nemal som ani možnosť chodiť na diskotéky. Na prvej „veľkej“ diskotéke som bol tuším vo svojich štrnástich. Chcel som byť proste iba DJ-om, páčilo sa mi to.

Čo je pri hraní diskoték, alebo pri mixovaní najťažšie?

Nič nie je ťažké, ani zložité, stačí to iba vedieť. Keď to viete, je to jednoduché. Ak by sme nahradili slovo „najťažšie“ za „najdôležitejšie,“ tak by to bola asi práca s ľuďmi, pretože 100 ľudí, 100 chutí.

Zmenil sa veľmi poslucháčsky vkus v priebehu rokov a zmenil čas aj vaše hranie?

Odpoveď „nie“ by nebola úplne presná, takže odpoviem áno. V drvivej väčšine je v kurze komerčná hudba, čo hrávajú naše rádiá. Hudba sa však vyvíja a dnes je cítiť posun vpred, či už pri kvalite nahrávok alebo ich koncepcii. Keď to zhrniem, odpoveď je áno, pretože vychádzajú nové piesne a tracky, takže hrávam aj ja to, čo je momentálne IN.

A čo ľudia? Zmenilo sa ich správanie na diskotékach?

Nie, ľudia sa nezmenili, je to veľmi podobné aj dnes. Možno je tu niečo. Kedysi bol DJ ten, ktorý hudobne určoval smer, učil ľudí a prinášal nové pesničky. Dnes majú ľudia celkom dobrý prehľad o hudbe, čo je ale spôsobené touto modernou dobou.

Okrem hrania známych trackov, máte aj vlastné veci?

Nie som producent. Teda mám pár mash upov, ktoré som urobil počas štúdia na vysokej, kedy som mal čas sa tomu venovať. Ak mi túto otázku položíte o rok, rád by som vám na ňu odpovedal „áno“. Momentálne robím niečo vlastné. Mám pocit, že sa potrebujem vyjadriť aj takto prostredníctvom produkcie.

Aký je rozdiel v mixovaní na gramofónoch a napríklad na počítači?

Veľký. Mixovanie na gramofónoch si vyžaduje dokonale poznať tracky, ich vývoj a samozrejme techniku mixovania, brzdiť a zrýchľovať, keď dorovnávame dve skladby, to si vyžaduje mať sluch a určite veľa trénovať. Dnes si hovorí DJ každý, kto má doma notebook, má nainštalovaný nejaký dj-ský software a má na facebook-ovskom profile v mene DJ. Dávnejšie som odsudzoval hranie a mixovanie cez počítač, no v konečnom dôsledku ide o výkon aký DJ podá, teda mi je už jedno z čoho hráva. Počítač umožňuje uľahčiť DJ-ovi prácu, dokáže mu vyrovnať rýchlosť skladieb, ukáže tóninu v akej je skladba nahratá, čas skladby a podobne. Na počítači dokáže zahrať 7 z 10 DJ-ov, no na gramofónoch 2 z 10, je to omnoho ťažšie a pocitovo určite krajšie.

Určite sledujete aj konkurenciu. Koho považujete za najväčší talent v našom regióne a prečo?

Áno, sledujem dianie vo svojom okolí. Koncom roka 2014 som po deviatich rokoch ukončil moderovanie relácie hviezdy diskoték a začal sa venovať svojmu novému projektu housetime.sk, kde dostali priestor menšinové tanečné žánre. Sledujem najmä mladé talenty v tejto oblasti. Určite za zmienku stojí Mikeself, mladý chalan, ktorý má so svojou tvorbou úspechy aj za hranicami. Keď som ho počul hrať prvýkrát hrať, povedal som si, toto áno. Do nášho regiónu patria aj Kysuce a tam je veľmi zaujímavá osôbka, Laydee Sue. Je to dievčina, ktorá má cit a veľmi príjemnú energiu.

Funguje rivalita medzi DJ-mi v okolí, alebo si skôr pomáhate a držíte spolu?

Rivalita určite existuje a dokonca je podľa mňa veľmi potrebná, pretože zvyšuje kvalitu. Momentálne je niekoľkonásobne viac DJ-ov, ako diskoték, a každý si chce zahrať. Hrá proste ten, ktorý je dobrý, má známosti, prípadne je lacný. Pár dídžejov sa medzi sebou „nemusí“, no v tomto prípade ide skôr o ich vzájomné nesympatie. Aj keď je rivalita, existuje aj vzájomná pomoc, ktorá je na báze technickej výpomoci, či záskoku.

Skúste poradiť mladým začínajúcim dídžejom. Čo je dôležité pre začiatočníkov, aké finty majú používať?

Nerobte to, pokiaľ to chcete robiť z frajeriny, prípadne kvôli peniazom. Na začiatku treba chcieť, potom veľmi chcieť a následne osloviť staršieho DJa, ktorému budete pomáhať, ako som to robil aj ja. Dostal som na akcii priestor na začiatku alebo na konci, pretože hrať si doma iba pre seba, prípadne pre súrodenca či kamaráta je iné ako hrať pre ľudí. Určite odporúčam vyskúšať si hranie na gramofónoch, skutočne je to niečo krásne. Finty? Dajte do toho svoje cítenie, srdce, seba.

Hrávate na diskotékach aj na želanie, alebo sa to už v dnešnej dobe „nenosí?“

Ak sa jedná o komerčnú diskotéku, tak áno, hrávam, ale nie hneď. Často to závisí podľa okolností a situácie. Mnoho želaní je nehrateľných, čo si často návštevníci vôbec neuvedomujú. Je to jednoducho ich obľúbená pesnička, tak musí odznieť a hotovo. Často však hrávam aj klubové akcie a tam je to úplne iné. Výber skladieb je čisto na DJ-ovi, on vytvára atmosféru hudbou a vlastne preto sa ľudia chodia baviť na konkrétneho dídžjea, na jeho výber skladieb, prednes a cítenie.

Aký máte názor na inú ako diskotékovú hudbu. Napríklad dnes tak populárny hip-hop?

Dnes je populárny hip hop? Asi skôr myslíte rozprávanie hanlivých slov v slovenčine do hudby? Ako sa slušne vyvliecť z tejto otázky je povedať, že sa nevyjadrím, lebo tej hudbe nerozumiem. Ak ale myslíme klasický hip hop, americký, ten môžem. Vo svojom archíve mám pár kúskov, ktoré si pustím nanajvýš doma. Ja si napríklad síce pracovne vypočujem diskotékovú hudbu, kvôli príprave na akciu, no relaxujem pri staršej pop rockovej hudbe z lp platní, napríklad teraz počúvam Lionel Richie.

Akú hudbu počúvate v súkromí?

Často počúvam deep house, starší pop rock, staré slaďáky a niekedy uletím a zo svojho archívu si povyberám tanečné veci z čias puberty, kedy som bol s hudbou jedna ruka. Už počas štúdia na vysokej škole som v internátnom rádiu mal dve relácie. Jedna bola samozrejme tanečná a tá druhá bola zdedená, v ktorej som hral „slaďáčiky,“ v čom som sa tiež našiel. Stále na niečom pracujem a vrcholí príprava nového projektu, ktorý by mal v dohľadnej dobe uzrieť svetlo sveta. Bude sa venovať staršej tanečnej hudbe od roku 1990 až do roku 2010 a pôjde o akýsi dokument o spomienkach a pikoškách z tohto obdobia.

Ako je to s dievčatami? Viem, že zvyknú dídžejov obletovať.

Áno je to tak, zvyknú obletovať. Je ale na každom DJ-ovi, ako sa k tomu postaví.

Na ktorú svoju diskotéku spomínate najradšej a prečo?

Za 24 rokov som toho zahral už neúrekom a našlo by sa ich strašne veľa. Spomeniem však žilinský, už nefungujúci klub 54, kde som dlho pôsobil. Tam som zažil asi to naj. Skvelých majiteľov, kolektív a aj návštevníkov. Cítil som sa tam vždy výborne, a už počas týždňa som sa tešil na víkend, že budem môcť dať ľuďom ďalšie nové skladby, ktoré som cez týždeň zakúpil. U mňa sa prakticky víkend začínal už vo štvrtok za mikrofónom v rádiu, kedy som ľudí naladil na víkend a cez víkend ich doslova rozbil.

Foto: DJ Mirec

Zdroj: Dnes24.sk