Na obnovu synagógy bude dohliadať Rada pre obnovu Behrensovej synagógy
V Žiline sa na jeden deň zišli pamiatkári, historici architektúry a reštaurátori, aby diskutovali možnostiach obnovy medzivojnovej architektúry.
Cieľom DOCOMOMO, medzinárodnej siete organizácií pre dokumentáciu a ochranu pamiatok modernej architektúry, je podľa riaditeľky slovenskej pobočky Henriety Moravčíkovej, „biť na poplach“.
„Pri obnove Novej synagógy to nebude treba. Nepamätám si u nás obdobnú zhodu medzi vlastníkom, architektom aj realizátorom rekonštrukcie a pamiatkármi, ako pri zámere občianskeho združenia Truc sphérique“, reagoval Miloš Dudáš z Krajského pamiatkového úradu.
Seminár na Radnici Mesta Žilina organizovalo Oddelenie architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave s cieľom, podľa slov Petra Szalaya: „Vzbudiť diskusiu vo vedeckej ako aj vo verejnej sfére o obnove Novej synagógy v Žiline. Príležitosťou sú ukončené architektonické a reštaurátorské výskumy tejto veľmi významnej pamiatky.“
Rekonštrukčným prácam na modernej stavbe z roku 1931, ktorej autorom je nemecký architekt Peter Behrens, predchádza rozsiahly výskum. Okrem povrchových sond, skúma reštaurátor Ivan Pilný z Vysokej školy výtvarných umení aj chemické zloženie stavebných materiálov, vek betónu či tehál.
„Mnohé veci o stavbe ešte stále nevieme. Hoci bola postavená pred osemdesiatimi rokmi, stratila sa projektová dokumentácia a nie sú zachované ani fotografie interiéru“, popisuje problémy pri výskume Marek Adamov z občianskeho združenia Truc sphérique, ktoré rekonštrukciu iniciovalo a priestory Novej synagógy chce využiť pre kunsthalle.
„Cieľom prebiehajúceho výskumu je odhaliť pôvodné materiálové prevedenie synagógy ako aj navrhnúť možnosti jej reštaurovania a konzervovania. Doterajšie výskumy nám ukazujú ako bohato a koncepčne neobvykle riešil Peter Behrens nielen samotnú architektonickú hmotu synagógy, ale aj jej povrch a detaily. Na niekoľkých príkladoch z výskumov riešenia fasády a interiéru synagógy naznačíme dnes skryté kvality diela, na ktorých sa zrkadlí majstrovský rukopis svetoznámeho architekta“, hovorí Peter Szalay.
V archívoch v Nemecku sa práve jemu podarilo nájsť originálne Behrensove kresby a grafiky, ktoré môžu pomôcť nahradiť chýbajúcu dokumentáciu.
„Synagóga Petra Behrensa by mohla byť pre Slovensko podobnou príležitosťou, akou je pre nás vila Tugendhat v Brne“, povedala na seminári v Žiline Iveta Černá, jej riaditeľka, ktorá na seminári v Žiline popísala aj skúsenosti z veľkej rekonštrukcie za 7 miliónov eur, na ktorú dozeral medzinárodný tím odborníkov.
Vilu navrhol architekt Ludwig Miese van der Rohe, ktorý bol žiakom Petra Behrensa. Postavená bola v rovnakom roku ako žilinská Nová synagóga a ako jediná pamiatka modernej architektúry v Čechách je zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
„Od znovuotvorenia v marci 2012 navštívilo Tugendhat 28-tisíc návštevníkov“, dodáva Iveta Černá, ktorá sa spolu s Henrietou Moravčíkovou, Matúšom Dullom, Jánom Krchom, Milošom Dudášom a Pavlom Franklom stala členkou Rady pre obnovu Behrensovej synagógy.
“Budeme sa vyjadrovať k základným otázkam koncepcie, teórie a postupu obnovy synagógy v súlade s požiadavkami pamiatkovej starostlivosti ako aj k dôležitým postupom pri konzervácii a reštaurovaní stavebnej substancie budovy. Súčasne budeme objektívne informovať o príprave a postupe obnovy synagógy domáce aj zahraničné odborné publikum”, predstavila ciele novozaloženej rady na záver semináru Henrieta Moravčíková.