Známi rodáci odišli do neba: Po Elovi Romančíkovi zomrel aj Ernest Weidler :(
V pondelok sa uskutočnila posledná rozlúčka so známym hercom Elom Romančíkom. V nedeľu ráno zomrel po krátkej chorobe významný rozhlasový novinár Ernest Weidler. Obaja sa narodili v Ružomberku.
Emanuel Elo Romančík (1922 – 2012)
Elo Romančík sa narodil 17. decembra 1922 v Ružomberku, jeho rodný dom však nie je presne známy. Jeho útle detstvo bolo poznačené častými sťahovaniami rodiny – do Liptovského Mikuláša, Važca a Podturne. V tejto obci sa rodina usadila, tu sú pochovaní jeho rodičia. V roku 1943 narukoval, po vypuknutí Slovenského národného povstania sa pridal ku partizánom. Po vojne sa stal najmladším predsedom Miestneho národného výboru v republike (dnešný starosta), mal 23 rokov. Bavilo ho však divadlo, pôsobil najprv ako ochotník v Podturni, v Liptovskom Mikuláši a v okolitých obciach. Veľmi na neho vplýval učiteľ Böhmer v činnosti čitateľského spolku a v Matici slovenskej. Pri jednom ochotníckom vystúpení v roli Jánošíka, kde bol iba na záskok, sa začala jeho profesionálna dráha, ktorá sa stala naplnením jeho snov.
V martinskom divadle účinkoval od roku 1945 do 1956 a stvárnil desiatky postáv. V roku 1956 nastúpil do činohry Slovenského národného divadla. Tam vytvoril nespočetné množstvo postáv a postavičiek. Svoj herecký talent uplatnil nielen vo filme, televízii a divadle, ale aj v dramatickej rozhlasovej tvorbe. Známy bol aj so svojou maliarskou záľubou, venoval sa tiež fotografii.
Ernest Weidler (1933 – 2012)
Ernest Weidler sa narodil 1. februára 1933 v Ružomberku. Po skončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského nastúpil do Československého rozhlasu v Bratislave ako redaktor do redakcie pre mládež. V roku 1961 aj s dvoma kolegami vytvorili rozsiahlu blokovú reláciu pre mládež s názvom Na modrej vlne, ktorá si získala veľkú popularitu u mladej generácie a za pomerne krátky čas sa zaradila medzi najpočúvanejšie rozhlasové relácie na Slovensku. Keďže v roku 1968 Modrá vlna odzrkadľovala ambície voľnej, slobodnej žurnalistiky, v roku 1969 z nej musel Ernest Weidler odísť.
Na konci 70. rokov 20. storočia sa stal iniciátorom vysielania dovtedy na Slovensku nepoznaného moderného žánru, ktorý sa začal šíriť v Európe. Fíčer bola publicistika na vyššom stupni rozhlasovej žurnalistiky, ktorá povýšila reportáž a rozhovor na dielo s mnohými prvkami rozhlasovej umeleckej tvorby a svojou kompozičnou výstavbou a štylistikou sa blížila rozhlasovej hre alebo rozhlasovému umeleckému pásmu. Po novembri 1989 vytvoril Ernest Weidler reláciu Nočné dialógy, ktorá otvorila široký priestor rozhlasovým poslucháčom.
