’Zabudnutý’ vojnový veterán Ondrej Bubniak z Dúbravy: Rozprával žiakom základnej školy v Svätom Kríži o hrôzach vojny
Prešiel takmer celú Európu, aby v Československu upadol takmer do zabudnutia. Neskôr si na neho opäť spomenuli, ale je smutné, no nie doma, ale vo Francúzku. Podával si ruku s Obamom, Putinom, Hollandom či Anglickou kráľovnou Alžbetou. Hovoríme o Ondrejovi Bubniakovi z Dúbravy.
Vojnový veterán Ondrej Bubniak z Dúbravy má 91 rokov, ale svojou vitalitou a zdravým rozumom zaujal už nejedného poslucháča. Nebolo tomu inak ani na Základnej škole vo Svätom Kríži, kde tento svetobežník rozprával o hrôzach druhej svetovej vojny.
„Keď som so svojimi rodičmi prišiel z chudobnej krajiny pod Tatrami do Francúzka, nemohol som tušiť, čo ma v tejto bohatej krajine čaká. Prišla druhá svetová vojna a ja som po boku francúzskych partizánov bojoval proti okupačnej nemeckej armáde,“ začal svoje rozprávanie Ondrej Bubniak.
Vo Francúzku si jeho odvahu veľmi vážili. Po návrate domov na Slovensko sa mu však žiadnej pocty nedostalo. Pretože nikdy nebol chválenkárom, radšej sa poslušne prispôsobil režimu vo vtedajšom Československu. Nič podstatné sa neudialo ani po prevrate v roku 1989.
„Nikto si na mňa nespomenul ani potom, keď sa Slovensko osamostatnilo. Zlom nastal vlani, prišiel však z Francúzka, kde moje meno zapísali medzi hrdinov druhej svetovej vojny. V rámci medzinárodnej spomienkovej slávnosti, pri príležitosti vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii, som si podal ruku s prezidentom USA Obamom, prezidentom Ruska Putinom, prezidentom Francúzka Hollandom, anglickou kráľovnou Alžbetou a ďalšími významnými predstaviteľmi štátov,“ vymenoval skromne vojnový veterán.
Pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny ho pozvali do Svätého Kríža na besedu so žiakmi 7– 9. triedy miestnej základnej školy. Riaditeľka školy Ružena Uhelová bola s akciou spokojná a podľa jej slov deti zaujala. Najmä jeho zážitky z bojov a rozprávanie o stretnutí s prezidentmi rôznych štátov, o jeho medailách za statočnosť, ale aj to, ako prišiel s rodičmi do Francúzska. Príbehy o nemeckej okupácii francúzskeho územia boli také dojímavé, že vypadli slzy nejednému poslucháčovi. Po záverečných slovách sa im neubránil ani on sám: „Želám vám, aby ste nikdy nezažili hrôzy vojny.“
Autor: Pavol Tomčík st.
Foto: Ružena Uhelová