KOMENTÁR Rudolfa Pada, kandidáta na primátora: Sľuby, samé sľuby ...

Dodal: „Občania by si mali všimnúť, ako sa v mnohých obciach a mestách tri roky nič nerobí a pol roka pred voľbami sa berú úvery a začína sa vo veľkom budovať. Ak by boli voľby každý rok, tak by sme žili v raji na Zemi. Rovnako je to so sľubmi politikov. Väčšina sľubov je veľmi všeobecná, nemerateľná, často ide o veci, ktoré mohol kandidát zmeniť už v predchádzajúcom volebnom období z pozície poslanca. Prečo tak neurobil? Predvolebná kampaň je skôr súťažou ekonomických skupín a záujmov, a to v podobe počtu bilboardov, letákov, „varení guľášov …“ , než objektívnym a spravodlivým uchádzaním sa o priazeň voliča.“

Pado reaguje na volebné sľuby dvoch kandidátov na primátorov mesta Liptovský Mikuláš:

J. Repaský: „Zasadím sa o riešenie problému s nezamestnanosťou: mladí ľudia, ktorí končia školu, musia nájsť v našom meste príležitosť pre uplatnenie …“.

R. Pado: Žiadny komunálny politik nemá vplyv na vytváranie pracovných miest. Zamestnanosť sa odvíja predovšetkým od daňového a odvodového zaťaženia tých, ktorí pracovné miesta vytvárajú – živnostníkov, zamestnávateľov, od zrozumiteľnosti príslušných zákonov, vymáhateľnosti práva a byrokratických nárokov spojených s vytváraním pracovných miest. Politika štátu, v ostatných rokoch, je v rozpore s cieľom zvyšovania zamestnanosti. Ostatná novela zákona o dani z príjmu je toho dôkazom. Dnes máme napr. desať typov dohôd o vykonaní práce a brigádnickej práci študentov. Množstvo priemyselných parkov po celom Slovensku zíva prázdnotou, nakoľko išlo len o nereálny sen komunálnych politikov. Vplyv komunálnej politiky na zamestnanosť je zanedbateľný. Trvalo udržateľný rozvoj je iba frázou.

J. Repaský: „Vrátime život do centra mesta – zábava, administratíva, bývanie …“

R. Pado: Ako? Nevhodným územným plánovaním – vytvorením obchodnej zóny Kamenné pole – došlo k presunu „života v meste“ do tohto priestoru. Ľudia tu nakupujú, zabávajú sa a stravujú. Je to ich prirodzené a slobodné rozhodnutie. Cenová vojna spôsobila, že mnohé drobné prevádzky v centrálnej mestskej zóne nie sú schopné cenovo konkurovať veľkým obchodným reťazcom a zanikajú. Zábava a bývanie v jednom je mnohokrát neskĺbiteľná, nakoľko naráža na rôzne potreby rôznych skupín obyvateľstva – niekto chce zábavu, niekto chce spať … . Radnica mala možnosť celé roky ovplyvňovať dianie v centrálnej mestskej zóne, tento čas premrhala. Každý občan nech si urobí názor na dianie v meste, napr. na príklade toho, čo postupne vychádza na povrch v súvislosti s predajom Domu služieb.

J. Repaský: „Presadíme spoluprácu kultúrnych, športových, občianskych, sociálnych inštitúcií a združení v meste …“

R. Pado: Mesto Liptovský Mikuláš sa dlhodobo správa protiobčiansky, neguje a brzdí občianske aktivity, ktoré sú generované zdola … , spolupracuje často so subjektami riadiacimi sa zásadou „nevidím, nepočujem, nehovorím“. Keď v roku 2011 OZ TATRY vypovedalo mestu Liptovský Mikuláš „Memorandum o vzájomnom spoločnom postupe, porozumení, neobchádzaní a zabezpečení vzájomnej spolupráce a vymedzení vzájomných práv a povinností“, v mesačníku pre všetkých občanov mesta bola uverejnená jednostranná interpretácia tohto aktu. Tlačová rada SR následne vydala rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že došlo k porušeniu práva na odpoveď, boli porušené zásady spravodlivosti, slušnosti, nestrannosti a vyváženosti. Mesto Liptovský Mikuláš podporuje nehoráznym objemom finančných prostriedkov šport elít, a zároveň obmedzuje prístup iných občianskych združení k finančným zdrojom. Ochrana a tvorba životného prostredia nemá ani grantový mechanizmus. Mesto, ktoré sa chváli transparentnosťou, má zasadnutia komisií MsZ a mestskej rady neverejné, zápisnice nenájdete na internete, a tak je činnosť týchto orgánov mesta úplne mimo spoločenskú kontrolu. V „Mikulášskom uchu“ najprv „veľký brat“ rozhodne, či je Váš dotaz, príspevok … vhodný na zverejnenie, a či si zaslúži odpoveď. 18. miesto v transparentnosti (57% -ná úroveň) je umiestnením jednookého medzi slepými a publikované čísla skôr dokumentujú zúfalý stav verejnej správy v SR, než výnimočné postavenie Liptovského Mikuláša v transparentnosti. Akú známku by dostal študent za 57 %-né vedomosti?

J. Repaský: „Zabezpečíme postupný rast počtu obyvateľov …“

R. Pado: Opäť sa zamieňajú dôsledky s príčinami. Demografický vývoj mesta či obce je výsledkom pôsobenia rôznych sociálnych a ekonomických faktorov, premietaných do konkrétnych rozhodnutí ľudí. Mesto nemá žiadne páky na to, aby zastavilo migráciu mladých ľudí, ktorí tu nemienia hrdlačiť za 400 eur. Cestovný ruch v Liptove vytvoril minimum pracovných príležitostí, aj to často dočasného sezónneho charakteru, nakoľko rozvoj bol dosiahnutý skôr cez zvyšovanie efektivity práce zamestnancov, než prijímanie nových.

J. Repaský: „… Bezpečnosť v meste bude založená na slušných vzťahoch a dodržiavaní pravidiel vzájomného spolužitia.“

R. Pado: Mesto je známe svojou politikou oslabovania represívnych opatrení na úkor nekonečnej osvety. Kamerový systém v periférnych častiach mesta je nekvalitný, fotopasce sa nevyužívajú … Problém bezpečnosti je dlhodobo zúžený na centrum mesta. Dodnes nie sú známi páchatelia, ktorí zničili areál ZŠ Janka Kráľa na Podbrezinách, a pritom po celý čas sa na nich pozerala kamera. Nevidela však nič.

J. Repaský: „… Parky a zeleň na sídliskách a v prímestských častiach sú a budú pľúcami mesta, starostlivosť je potrebné rozložiť medzi viaceré subjekty a podporiť nezávislé aktivity materiálne aj finančne .“

R. Pado: Absolútne neúprimné. Mesto Liptovský Mikuláš, v ktorého vedení je Jozef Repaský v pozícii viceprimátora, odmietlo zveriť „Zelenú oázu pri vode“ na sídl. Podbreziny do starostlivosti OZ TATRY, ktorú sme vytvorili v spolupráci so ZŠ Janka Kráľa. Mesto Liptovský Mikuláš zabránilo ďalšiemu rozširovaniu tohto zámeru, nakoľko vraj „ľudia nechcú ďalšie lavičky a stromy“, obdobne dopadli projekty „Zelená oáza za vodou“ a „Parčík na rohu“. Pre mňa osobne je veľmi pozoruhodné, že mesto nevie finančne podporovať občianske združenie, ktoré sa v tomto meste dlhodobo podieľa na skvalitňovaní verejných priestranstiev (OZ TATRY), ale bez mihnutia oka zaplatí 9 900 eur za projekt „Mestské zásahy“ neznámemu subjektu, ktorý pre mesto nikdy nič neurobil. 9 900 eur predstavuje hodnotu 30 lavičiek alebo 50–70 kvalitných stromov, opatrených trojnožkou. Ďalej si dovolím tvrdiť, že mesto Liptovský Mikuláš zúžilo problém životného prostredia a pohľad na verejné priestranstvá na jedinú tému – budovanie parkovísk. Už teraz deklarujem, že OZ TATRY nebude po voľbách spolupracovať so žiadnym predstaviteľom politickej moci, ktorý v minulosti predstavoval prekážku takejto spolupráce a nebude donekonečna robiť „zadarmo“ niečo, čím sa následne radnica vychvaľuje.

** J. Repaský: „Budeme riešiť definitívny spôsob likvidácie komunálneho odpadu.“**

R. Pado: Po prvé, likvidujú mafiáni, odpad sa zneškodňuje alebo zhodnocuje. Po druhé, neexistuje žiadny definitívny spôsob likvidácie odpadu, existujú len stále sa vyvíjajúce technologické možnosti zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov. Významný čas bol premrhaný, a všetky kroky mesta, v ostatnom čase, boli len výstrelmi do tmy. Príbeh skládky TKO Veterná Poruba je už celoslovenskou legendou. Od petície „Nie predraženým smetiam“ vedenie mesta Liptovský Mikuláš dospelo k tzv. dohode, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiadny výpalník, potom k fantazmagórii zvanej plazmový reaktor, príbeh pokračoval verejnou súťažou na ukladanie odpadu, ktorá bola napokon zrušená, až to všetko skončilo pri ukladaní odpadu na skládku TKO vo vlastníctve mesta Liptovský Hrádok. Každú zmenu vedenie mesta samozrejme patrične „obkecalo“. Z uvedeného je však zrejmé, že riadenie odpadového hospodárstva v meste nielenže nemá žiadnu koncepciu, víziu, ale ide o organizovaný cha­os.

J. Repaský: „Šport v meste – Liptovský Mikuláš vždy bol, je a bude mestom podporujúcim šport …“

R. Pado: Áno, súhlasím, podporuje šport elít a 20 rokov neustále niekoho oddlžuje, dodatočne dotuje. Z niektorých športovcov, nielen v tomto meste, sme urobili polobohov a zo športu náboženstvo. Aj za peniaze mesta sa vybudovali ihriská, vraj pre verejnosť, ale tá sa na ne často vôbec nedostane. Občanmi mesta Liptovský Mikuláš nie sú iba futbalisti, hokejisti a vodáci a mám za to, že občanov tohto mesta zaujímajú skôr kvalitné verejné priestranstvá, počet detských ihrísk, osvetlenie chodníkov, starostlivosť o zeleň … než starorímske hry vyvolených. Budem podporovať mládežnícky, rekreačný a výkonnostný šport, nie šport elít. To má riešiť štát cez daňové zvýhodnenia podnikateľských subjektov, nie komunálna sféra. Ak na to štát nemá, smola. Aj Island má reprezentáciu, stále úspešnejšiu, a sú to pracujúci rybári, hoteliéri, majitelia lodí … V živote sú dôležitejšie veci než šport elít. Nehrajme sa tu, v slovenských ekonomických podmienkach, na FC Barcelona alebo New York Rangers. Na štyri kolá našej „vesmírnej“ ligy príde toľko divákov ako na jeden zápas v Bundeslige.

J. Repaský: „Presadíme pokračovanie myšlienky vytvoriť lesopark s bežeckými traťami: Háj Nicovô“.

R. Pado: Pokračovanie niečoho, čo ani nezačalo? Mám za to, že akákoľvek myšlienka, ktorá nebola vopred prerokovaná s vlastníkmi pozemkov (Urbár Vrbica, pozemkové spoločenstvo), je vopred odsúdená na neúspech. Mesto nemôže rozhodovať o cudzích majetkových právach. Mimochodom, všetky rekonštruované športové ihriská z tzv. nórskych fondov, boli naplánované bez akejkoľvek bežeckej dráhy a v meste sa nenachádza jediná kvalitná a verejne prístupná 400 metrová atletická dráha. Rekreačný beh pritom zažíva neuveriteľný boom. Investície bez konzultovania skutočných potrieb so školami.

J. Repaský: „Liptovský Mikuláš je mesto umenia, galérií, múzeí, folklóru …“

R. Pado: … a mesto, kde sa z verejných priestranstiev odstraňujú umelecké diela, napr. socha Zvestovanie zo „Zelenej oázy pri vode“ na sídl. Podbreziny, sochy z centra mesta … , čo praktizovali len osobnosti typu Stalina. Aký postoj zaujal súčasný viceprimátor k odstráneniu požehnanej sochy Zvestovanie?

J. Čefo: Bezplatná autobusová doprava

R. Pado: Ekonomický nezmysel. Každú bezplatnosť musí niekto zaplatiť. Akékoľvek zľavy majú byť adresné. Máme bezplatné krachujúce zdravotníctvo a bezplatné školstvo s chýbajúcimi učebnicami, stále sa meniacimi koncepciami a mechanizmami financovania. Štát ako spolok anarchistov. Zdá sa mi, že bezplatnosť sa stáva módnym hitom.

J. Čefo: Zrušenie parkovného v centre mesta

R. Pado: Tento návrh nič nekazí, a ani nič nerieši. Je to však návrh vytrhnutý z kontextu riešenia celej parkovacej politiky v meste Liptovský Mikuláš. Aj rozšírenie parkoviska pred železničnou stanicou nebolo spojené so želaným efektom. Namiesto uplatnenia politiky „vystúp, vylož, choď preč …“ si časť ľudí urobila z parkoviska dlhodobé stanie. Hlavne, že muselo „padnúť“ niekoľko briez, ktoré tvorili príjemný vstup do mesta pre prichádzajúcich turistov.

J. Čefo: Výstavba nových parkovacích plôch

R. Pado: Urbanizmus zúžený na jediný problém – parkovanie – popiera všetky základné princípy územného plánovania. Ak bolo napr. sídlisko Podbreziny postavené podľa socialistických stavebných noriem, nie je možné do neho nasilu vtlačiť „kapitalistický“ životný štýl. Verejný priestor nepozostáva len z parkovacích plôch, ale aj z verejnej zelene, detských ihrísk a športovísk, atď. Urbanizmus predpokladá aj isté regulácie a rozumnú politiku spoplatňovania zabratia verejného priestranstva. Je len na škodu veci, že poslanci mestského zastupiteľstva sa v uplynulom období zľakli reakcií voličov a upustili od regulačných opatrení, ktoré boli navrhnuté.

J. Čefo: Zníženie počtu poslancov MsZ z 25 na 19

R. Pado: Pozitívny návrh, ale jemne populistický. Takéto návrhy sa predkladajú s časovým predstihom pred komunálnymi voľbami, a nie tesne pred nimi. Okrem toho je veľmi otázne, koľko poslancov je ochotných si hlasovaním zrušiť vlastný „flek“.

J. Čefo: Participatívny rozpočet

R. Pado: Od roku 1998 sa pohybujem v treťom sektore a pre mňa osobne nie je participácia – personálna, materiálna, finančná, logistická – frázou. Dá sa robiť formálne a neformálne. Ako predseda a projektový manažér OZ TATRY tvrdím, že mesto ju mohlo dlhé obdobie realizovať neformálne cez podporu projektov a aktivít OZ TATRY. Na kolene sme tu organizovali „Dni dobrovoľníctva“, „Naše mesto“ … Ak by nám ku každému v grantových výzvach získanému euru „prihodili“ euro, mohli sme vygenerovať množstvo pre ľudí užitočných výstupov. Vklad OZ TATRY na Podbrezinách, v ostatných rokoch, presiahol 31 tisíc eur. Mesto Zvolen podporilo projekt tamojšieho aktívneho občianskeho združenie sumou 50 000 eur. V našom meste sú takýmito sumami podporované len určité záujmové skupiny. Ostatní dostavajú omrvinky alebo nič.

J. Čefo: Uplatnenie prísnych riešení pre neprispôsobivých

R. Pado: Kde boli títo ľudia doteraz? Tento problém nedokáže vyriešiť štát ani na centrálnej úrovni. Viem to dokumentovať desiatkami alibistických listov od rôznych orgánov štátnej správy, ministerstiev … , časť skúseností s fungovaním štátu opisujem vo svojich blogoch. Za 5 mesiacov som prebral 1 600 doporučených listov, spojených s riešením problematiky nelegálnych skládok odpadov a inváznych druhov rastlín. Ako je možné, že SR vyzerá ako smetisko prerastené burinou, keď máme vyše 300 tisíc nezamestnaných a tisíce ľudí na aktivačných prácach? Každý deň robím prácu, za ktorú sú v skutočnosti zodpovedné stovky úradníkov v rôznych inštitúciách, a berú za to plat. Viac času však venujú zdôvodňovaniu toho „ako veci nerobiť“, než riešeniu samotného problému. Taká je realita. Mnohé zákony tejto krajiny sú nevykonateľné, nakoľko nikto nemá záujem na riešení príslušných problémov. Štát sa vyhovára na samosprávy, samosprávy na štát a každý na každého. Aktívny občan, typu učiteľa Žarnaya, sa stal nepriateľom štátu. Hodnoty 17. novembra 1989 sú mŕtve a utopené v mori fráz. Ľudia frflú doma, na internete … vyzývajú k odvahe ostatných, nie seba. Aktivačné práce sú neefektívne a alibisticky kontrolované, búrať „chatrče“ je protiústavné, počet odstránených čiernych stavieb v SR sa blíži k nule … Vybudovali sme systém, kde štátne inštitúcie buzerujú ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty, majú zodpovednosť voči rodine, svojmu okoliu … a flákači, vandali a sociálne „výžerky“ sú nepostihnuteľní. Sociálna poisťovňa sa naváža do malých dĺžníkov, ale nevie riešiť 111 mil. dlh nemocníc. Denno–denne sa v tejto krajine relativizuje právo. Preto Slovensko potrebuje zmenu, zmenu zdola.

Predchádzajúce komentáre Rudolfa Pada:

http://mikulas.dnes24.sk/…obcan-188956

http://mikulas.dnes24.sk/…izmus-188811
http://mikulas.dnes24.sk/…tromy-188237
http://mikulas.dnes24.sk/…rstva-187958

http://mikulas.dnes24.sk/…ardom-187614

http://mikulas.dnes24.sk/…lizmu-187331

http://mikulas.dnes24.sk/…bcana-187043

http://mikulas.dnes24.sk/…-pada-186220

V prípade otázok ma kontaktujte na elektronickej adrese: oztatry@slovanet.sk

(PR) – Za obsah zodpovedá objednávateľ tejto tlačovej správy. Jeho názory sa nemôžu spájať so stanoviskami a postavením siete portálov Global 24.