Kolorit mikulášskej železničnej stanice: Bezdomovci, zápach a asociálne správanie
Cestovanie vlakom je pre mnohých bežnou súčasťou života. Každý klient - cestujúci by mal mať právo čakať na spoj v dôstojných priestoroch, kde nie je nikým a ničím ohrozovaný, prípadne vyrušovaný. Liptovskomikulášska železničná stanica je však dôkazom o opaku.
Vizitka mesta
,,Ja na stanici pracujem, takže vidím čo sa tam každý deň deje. Začínam skoro ráno o pol piatej a tiež mám strach, keď prichádzam. Ďalšia vec je, že je tam toľko bezdomovcov, že obsadia všetky lavičky a cestujúci si nemajú ani kam sadnúť, najmä v zime, robia hluk a neporiadok, o zápachu ani nehovorím," priblížila situáciu na liptovskomikulášskej železničnej stanici tamojšia pracovníčka. Cestujúci sa sťažujú tiež na neporiadok, obťažujúce žobranie či dokonca vyhrážanie sa nielen v nočných, ale aj v denných hodinách. „Nie je to veľmi dobrá vizitka pre mesto, ktoré žije turistickým ruchom,“ dodáva jeden z cestujúcich.
Výskyt bezdomovcov na železničných staniciach je celoslovenským fenoménom a nie je ničím výnimočným ani mimo slovenských hraníc. Poctivý občan, klient a cestujúci v jednej osobe je často bezmocný voči asociálnemu správaniu sa, s ktorým sa stretáva práve na železničných staniciach. ,,Problémom bezdomovcov na železničných staniciach sa nezaoberáme len my, ale aj železničná polícia, s ktorou dlhodobo pri riešení situácie vzájomne spolupracujeme. V zime býva pochopiteľne situácia horšia, keď sa bezdomovci snažia zohriať vo vnútri stanice,“ povedala Martina Pavlíková, hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR).
Zákony však hovoria v neprospech cestujúcich. Pokiaľ bezdomovci nevzbudzujú svojím správaním výrazné pohoršenie, nemôže železničná polícia zakročiť. „Spoločne sa snažíme na pohyb bezdomovcov dohliadať tak, aby samotní občania a slušní cestujúci neboli ich konaním ohrození,“ prízvukuje Martina Pavlíková. Riešením by mohla byť zmena výkladu zákonných noriem. „Bezdomovci sa sami od seba nezmenia a žiadny právny dosah na nich nemáme. Ak ich nepristihneme pri priestupku, nie je možné ich vykázať z haly a ak aj, nemajú peniaze ani na zaplatenie pokuty. Tento stav, teda nevymožiteľnosť práva v nich len umocňuje pocit, že si môžu robiť, čo sa im zapáči."
Vyhodíš ich dverami, prídu oknom
Jediným ako tak účinným a zákonným riešením je napomenutie železničnou políciou. Väčšina vykázaných „cestujúcich“ sa však vracia späť. Pre ochranu svojho majetku a elimináciu pohybu bezdomovcov, zatvárajú Železnice SR aspoň na noc, keď je malá frekvencia dopravy, niektoré zo svojich čakární či dokonca celé stanice. „Bezdomovci na železničných staniciach je celospoločenský problém, ktorý si vyžaduje komplexné legislatívne riešenie. V uplynulých mesiacoch sme vyskúšali najmä v Bratislave, ktorá je naozaj problematická, pilotný projekt. Najali sme súkromnú bezpečnostnú službu, ktorá v pravidelných intervaloch, predovšetkým počas nočných hodín, navštevuje železničné stanice, dohliada na bezpečnosť a poriadok a snaží sa eliminovať pobyt bezdomovcov v jednotlivých staniciach,“ vysvetľuje hovorkyňa ŽSR. Či sa tento projekt aplikuje aj v Liptovskom Mikuláši ukáže čas.
Autor: Petra Buková, Foto: Martin Droppa