Činy namiesto slov: To je heslo kandidáta na primátora Rudolfa Pada

Čo by ste chceli v meste Liptovský Mikuláš zmeniť?

Chcel by som zmeniť postoj ľudí k veciam verejným maximálnym otvorením verejnej správy pre všetkých aktívnych občanov mesta.

O tom, ako vyzerajú verejné priestranstvá, koľko je v meste lavičiek, stromov, stojanov na bicykle, parkovísk atď. sa nerozhoduje v Bratislave, ale na komunálnej úrovni. Ľudia, vhodením hlasovacieho lístka do volebnej urny, by sa nemali vzdávať svojho práva iniciovať zmeny sveta, ktorý ich obklopuje, tvrdo a nekompromisne kontrolovať poslancov mestského zastupiteľstva (MsZ), vedenie mesta a pracovníkov mestského úradu.

Mnohí poslanci majú dojem, že získaním mandátu si na štyri roky privlastnili právo na rozhodovanie o nás bez nás, zatajovanie sa pred občanmi a s verejnými finančnými zdrojmi nakladajú tak, akoby rozdeľovali vlastné finančné prostriedky a nie finančné zdroje daňových poplatníkov SR. Podľa ich názoru sú ich priority aj prioritami občanov. Občas pre občanov pripravia formálne verejné stretnutia, na ktoré príde z dôvodu totálneho znechutenia ľudí z politiky, tridsať poslucháčov, a tým sa záujem poslancov o občanov a ich problémy končí. Bežnou štábnou kultúrou zo strany niektorých volených zástupcov ľudu je neodpovedanie na elektronickú poštu a nepreberanie doporučených listov.

Vezmite si, že v meste, ktoré sa chváli transparentnosťou, sú zasadnutia komisií MsZ a mestskej rady neverejné, zápisnice nenájdete na internete, a tak je činnosť týchto orgánov mesta úplne mimo spoločenskú kontrolu. V „Mikulášskom uchu“ najprv „veľký brat“ rozhodne či je Váš dotaz či príspevok vhodný na zverejnenie, a či si zaslúži odpoveď. Celé roky vystupujem v „Mikulášskom uchu“ pod vlastným menom a priezviskom, a napriek tomu som sa pri tretine otázok nikdy nedočkal odpovede. Voči mesačníku „Mikuláš“ existujú rozhodnutia Tlačovej rady SR, ktoré konštatujú, že v niektorých príspevkoch došlo k porušeniu práva na odpoveď, boli porušené zásady spravodlivosti, slušnosti, nestrannosti a vyváženosti.

Od otvorenosti verejnej správy sa pritom odvíjajú všetky aspekty života v meste a aj samotná ochota ľudí podieľať sa na správe vecí verejných. Na verejnú správu, ktorá je tu sama pre seba, budú ľudia vždy zvysoka kašľať.

Čo tu podľa Vás chýba?

Elementárna úcta k občanovi. Ak občan niečo iniciuje, chce do toho vložiť vlastný čas, energiu a mimorozpočtové prostriedky, tak by ho úradníci mestského úradu a poslanci MsZ mali vítať s otvorenou náručou. A nielen to, ale hľadať všetky možnosti, ako na daný nápad, projekt finančne prispieť, napr. pomerom 1:1. Opak je však pravdou. Uvediem niekoľko príkladov.

OZ TATRY, ktoré vediem, prinieslo na Podbreziny do projektov školy a do skrášľovania verejných priestranstiev vyše 30 tisíc eur z nadačných a vlastných zdrojov. Na sídlisku Podbreziny sme chceli pokračovať v projekte „Zelenej oázy pri vode“ – umiestniť ďalšie lavičky, vysadiť stromy… Mohli sme priniesť do mesta ďalšie mimorozpočtové zdroje. Úradníci mesta a časť poslancov za Podbreziny nám však v tomto projekte nedovolili pokračovať, vraj ľudia nechcú ďalšie stromy, lavičky. Pýtam sa, ktorí ľudia a odpoveďou je mlčanie. Pritom celý koncept „Zelenej oázy pri vode“ vychádzal z veľkého projektu „Regenerácia sídliska Podbreziny“, za ktorý mesto zaplatilo nemalé finančné prostriedky a súčasná vládnuca moc ho obrazne hodila do koša.

Ďalej sme „Zelenú oázu pri vode“, starostlivosť o záhony a vysadené stromy, chceli prebrať do starostlivosti za 1 200 eur ročne. Vedenie mesta niekoľko mesiacov naťahovalo našich právnikov ohľadne prípravy zmluvy, aby sme napokon dostali list v zmysle, že na to nevidia dôvod, nakoľko mesto má organizáciu, ktorá sa o tento priestor stará. Choďte sa pozrieť do oázy, ako vyzerá táto starostlivosť. Nevypleté záhony, neopravené trojnožky, vyschnutá časť stromov a krovín.

V meste sa pod rúškom opráv a bezpečnosti odstraňujú sochy, napr. „Zvestovanie“ na Podbrezinách, čo sú metódy, ktoré uplatňovali len „osobnosti“ ako Mao Ce-tung či Stalin.

Za peniaze daňových poplatníkov sa objednávajú analýzy, napr. Analýza odpadového hospodárstva na obdobie 5,10 a 20 rokov, aby sme sa z nich dozvedeli to, čo sme už dávno vedeli, a to zadarmo. Viac ako 2 000 eur vyhodených do vzduchu.

Príbeh skládky tuhého komunálneho odpadu (TKO) Veterná Poruba je už celoslovenskou legendou. Od petície „Nie predraženým smetiam“ vedenie mesta Liptovský Mikuláš dospelo k tzv. dohode, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiadny výpalník, potom k fantazmagórii zvanej plazmový reaktor, príbeh pokračoval verejnou súťažou na ukladanie odpadu, ktorá bola napokon zrušená, až to všetko skončilo pri ukladaní odpadu na skládku TKO vo vlastníctve mesta Liptovský Hrádok. Každú zmenu vedenie mesta samozrejme patrične „obkecalo“. Z uvedeného je však zrejmé, že riadenie odpadového v meste nielenže nemá žiadnu koncepciu, víziu, ale ide o organizovaný chaos. Pričom vraj na mestskom úrade pracujú odborníci na jednotlivé oblasti verejnej správy. Svoje názory na dianie nielen v meste Liptovský Mikuláš dlhodobo publikujem na svojom blogu.

Čo je podľa Vás neodkladne dôležité v meste napraviť?

Pokrivený obraz, že verejná správa je tu sama pre seba a všetci jej máme dať pokoj.

Čím by ste v prípade zvolenia za primátora mesta začali?

Mnohým sa to nebude páčiť, ale personálnym auditom. V štruktúrach mesta a jeho organizácií nebudú pracovať alibisti a voči občianskym aktivitám či iniciatívam negatívne naladení ľudia. Ľudia, ktorých 25 rokov po nežnej revolúcii občan vyrušuje v ich spokojných životoch a s ktorými sa v tomto meste 15 rokov naťahujem na základných hodnotových paradigmách.

Ak vedúci pracovník nevie či nechce prijímať aj nepopulárne opatrenia, nevie okamžite riešiť vzniknuté problémy, nevie byť proaktívny, nemá čo hľadať v riadiacej funkcii. Nezaujímajú ma výhovorky a bedákanie.

Pre mňa osobne nie je dôležitý vek človeka, jeho politická orientácia, vierovyznanie , ale to, či vie byť stopercentne zodpovedný za svoju prácu, vie ľudí motivovať, pochváliť, definovať aj nedostatky či prepúšťať. Radšej dám šancu novým a zapáleným ľuďom, ktorí z nedostatku skúseností a prílišnej horlivosti urobia aj nejakú tú chybu, než skúseným pardalom, ktorí sa vo verejnej správe rozhodli len prevegetovať čas do dôchodku.

Taktiež je potrebná zmena vo finančných tokoch. Nie je mysliteľné, aby si niektoré subjekty neustále nárokovali na finančné zdroje mesta, a zároveň sa ostatným uchádzačom o dotácie omieľala mantra, že mesto je zadlžené.

Všetkým občanom mesta bude adresovaná verejná ponuka podieľať sa na činnosti komisií, mestskej rady a pod.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať za primátora?

Kandidujem ako nezávislý občan na kandidátke politickej strany Zmeny zdola, Demokratickej únie Slovenska. Táto strana ma odbremenila od zbierania podpisov pod kandidatúru, a zároveň mi umožňuje byť slobodným človekom v slobodnej krajine. Nie som viazaný žiadnymi politickými dohodami a obchodmi. Prezentujem vlastné názory a postoje na svet okolo nás a dianie v ňom.

Projekty „Neseparujte sa! Separujte s nami“, „Zelená oáza pri vode“, „Zelená oáza pri škole“, „Park pátra Linčovského“, „Na skládky nie sme krátki!“ nie sú predvolebné heslá, ale konkrétne činy. Činy, ktoré pomohli zvýšiť mieru triedenia odpadov v meste Liptovský Mikuláš a v okolitých obciach, skvalitnili verejné priestranstvá, resp. postupne menia vizuálnu podobu našej krajiny.

Nielen tieto projekty som inicioval a riadil od roku 2000 ako predseda a projektový manažér Občianskeho združenie TATRY (OZ TATRY). Mám za to, že pri spravovaní prosperujúcej firmy, dobrej reštaurácie, aktívnej mimovládnej organizácie či fungujúceho mesta, sa uplatňujú rovnaké manažérske postupy. Manažér nie je človek s vysokým platom vyhýbajúci sa problémom, zodpovednosti a s nulovou sebareflexiou. Manažér je človek ponúkajúci riešenia. Raz plánované, dlhodobo sledované, inokedy ad hoc.

V slovníku manažéra sa nesmú objavovať slovné spojenia – nedá sa, nepodarí sa, takto to nikto nerobil. Každý pokrok – technický, spoločenský či duchovný – bol vždy spojený s odvahou robiť veci iným spôsobom, vytrvalo a často proti aktuálnemu nastaveniu spoločenského systému. Dejiny vždy vytvárali ľudia ako M. C. Sklodowska, M. Kopernik, Galileo Galilei, M. L. King, Matka Tereza a nie zbabelci a alibisti.

Na mnohých postoch v tejto krajine, ako aj v tomto meste, máme, žiaľ, manažérov iba pre dobré časy. V tých horších sa vyhýbajú osobnej zodpovednosti, skrývajú sa za frázy a pred občanom. A nielen to. Manipulujú s verejnou mienkou a využívajú pre tento účel komunikačné prostriedky, platené všetkými daňovými poplatníkmi mesta či štátu.

Pre mňa osobne nie je slovo občan predvolebná fráza. Je to klient. Klient, ktorý má právo na transparentnú a efektívnu verejnú správu, nie na rodinný podnik či spolok kamarátov.

Funkcia primátora je služba. Služba, vyžadujúca pokoru a ochotu slúžiť tým, ktorí si ju, prostredníctvom volieb, na štyri roky objednali. Je to služba konkrétnym ľuďom v konkrétnom meste. Nie vysedávanie v rôznych funkciách, radách po celom Slovensku.

Ľudí nezaujímajú veľké politické vízie a ambície mocných. Ľudí zaujíma, prečo nie je pokosená tráva, prečo si mamičky s deťmi nemajú kde sadnúť, za aký čas zmizne z povrchu miestnej komunikácie výmoľ.

Zo všetkých strán počúvam, že ľudia sú sklamaní z politiky a politikov. Nečudujem sa im. Politici, ľudia v kvalitných oblekoch a bielych košeliach, si privlastnili a rozkradli túto krajinu, naše mestá a dediny. A nielen to. Sprivatizovali aj právo na pravdu, spravodlivosť a rozhodovanie o nás bez nás.

Verejná a štátna moc sa stala biznis plánom, nie službou ľuďom.

Ľudia majú právo na skutočnú zmenu, ale musia sa o ňu pričiniť. Raz a navždy odignorovať kandidátov 20-rokov sa pretŕčajúcich v politike a dnes sa hrajúcich na nezávislých, žobrajúcich o poslednú šancu a kupujúcich si priazeň voličov lacnými párkami a pivom. Metóda chleba a hier napokon rozvrátila aj mocnú Rímsku ríšu.

S pokorou a rešpektom voči všetkým slušným občanom sa preto uchádzam o post primátora mesta Liptovský Mikuláš a poslanecký mandát v mestskej časti Podbreziny.

Mojou snahou bude vrátiť moc a právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, a to nielen v čase volieb, do rúk tých, od ktorých táto moc pochádza – do rúk občanov.