Soňa Vanovčanová Kultúra Rôzne Správy

Etnologička Adriána upozornila na dôležitú vec: Žilinčania, toto nech deti nečítajú!

Jesenné obdobie v mestskom i vidieckom prostredí bývalo v minulosti veľmi hektické a pestré. Inak tomu nebolo ani v okolí Žiliny. Ruku na srdce, vedeli by ste si predstaviť takýto život?

Ilustračný obrázok k článku Etnologička Adriána upozornila na dôležitú vec: Žilinčania, toto nech deti nečítajú!
Zdroj: TASR

Keďže Žilinu a jej okolie tvorilo z veľkej časti roľnícke prostredie, aj kolobeh života bol prispôsobený prácam na poliach. O tom, čím bola typická jeseň v okolí nášho mesta, sme sa porozprávali s Adrianou Bárdyovou, etnologičkou Považského múzea.

„V minulosti boli dôležitou súčasťou jesene dožinky. Bola to slávnosť po skončení žatvy a zbere úrody a slúžila tiež ako poďakovanie za dobrú úrodu. Zmenou ročného obdobia končili práce na poliach a prichádzal čas, kedy sa ľudia venovali "zameškanému“ – oprave náradia, pradeniu, tkaniu, šitiu, či páraniu peria," povedala Adriana Bárdyová.

Okrem obilia a zemiakov bolo potrebné uskladniť na zimu aj zrelé ovocie. Zbierali sa huby, lesné plody a liečivé bylinky. Popri čerstvej konzumácii sa veľké množstvo produktov sušilo a uskladňovalo na zimu. Dôležitou jesennou prácou bolo nakladanie kapusty do sudov. Kvasená kapusta vydržala počas zimy, ba aj celý rok a poskytovala obyvateľom bohatý, často jediný zdroj vitamínov.

„Zo sliviek sa varil lekvár. Varenie lekváru bolo často považované za spoločenskú udalosť. Gazdinky museli ovládať varenie lekváru tak dôkladne, ako pečenie chleba“, dodáva etnologička.

Keďže Žilina ako mesto mala jarmočné práva, ľudia z okolitých obcí chodievali na jesenný jarmok. Nielen dokúpiť si, čo sa neurodilo, ale aj predať nadbytok. Ku trhom patrila aj zábava, objavovali sa tam komedianti, veštkyne i cirkusy. S obdobím po lete boli úzko spojené aj hody. „Ich termín sa spája so sviatkom zasvätenia kostola. Na hody prichádzali do dedín kolotoče, strelnice, často aj bábkové divadlo,“ rozpráva Adriana Bárdyová. Keďže hody boli spojené s návštevami, tak sa v domácnostiach dôkladne upratovalo a čistilo. Tiež sa pripravovali hostiny, na ktoré muselo byť napečené a navarené.

Základ tradičnej kuchyne: Varenie slivkového lekváru
3
Galéria
Zdroj: TASR

Jeseň je zároveň obdobím, kedy súčasným deťom začína školský rok. No v minulosti to takto nebolo. Nepomohlo dokonca ani pomerne neskoré nariadenie štátu o školopovinnosti detí od 6 – 12 rokov, ktoré bolo vydané v roku 1788. Medzi roľníckym obyvateľstvom sa nedodržiavala ani povinná školská dochádzka, ktorú nariadil novší zákon z roku 1868.

„Deti museli pomáhať pri poľnohospodárkych prácach a do školy chodili len v zimných mesiacoch, aj to len 3 – 4 roky,“ uvádza etnologička.

Na dedinách sa učilo väčšinou v jednotriedkach. Nie všetci žiaci po ukončení ľudovej školy pokračovali v štúdiu na meštianke. Meštianky poskytovali vyššie vzdelanie po ukončení 5. ročníka ľudovej školy. Zakladali sa obecné aj štátne školy, čo sa týka ľudových škôl, prevládala v nich úloha cirkvi až do poštátnenia školstva v roku 1944.

Foto: ilustračné

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia

Slivkové hody v Strečne
2
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM