Daniel (18) to v boxerskom ringu vie a už teraz na seba strháva pozornosť: Prezradil drsný recept na úspech!

Študent SPŠ v Kysuckom Novom Meste a rodený Žilinčan Daniel Svitek (18) si vybral za svoje hobby trošku drsnejší šport. Aj napriek tomu sa za pomerne krátky čas teší z viacerých úspechov, dokonca prepisuje históriu nášho mesta. Za najväčší triumf považuje titul majstra Európy v K1 vo svojej kategórii. Viac o sebe však nám prezradil on sám.

Prečo si si vybral práve takýto šport?

Vybral som si ho, pretože bol pre mňa vždy zaujímavý a nakoniec ma k nemu dokopal môj otec.

Venoval si sa aj iným športom?

V detstve som sa venoval aj futbalu. Dnes už len vo voľnom čase, nakoľko je box pre mňa zaujímavejší a adrenalínovejší. Je to moja závislosť.

Od kedy sa mu venuješ?

Boxu sa venujem približne od svojich 12 rokov. Začiatky boli veľmi ťažké na psychiku a kondíciu, ale aj zábavné. Čaká ma ešte dlhá cesta a myslím, že som stále len na začiatku, aj keď už mám čo-to za sebou.

Išiel si na tréning s ambíciou, že sa chceš niekedy postaviť aj do ringu?

Nikdy som neveril, že mám na to ísť raz aj do ringu, ale časom prišlo to sebavedomie, ktoré mi k tomu dosť pomohlo. Momentálne trénujem 3 krát do týždňa a moje tréningy spočívajú v psychickej a fyzickej príprave. Svoj prvý zápas som mal asi po roku tréningov.

Ako vlastne vyzerá vlastne deň nádejného boxera?

Môj bežný deň vyzerá asi tak, že idem do školy, po škole si nachystám veci na ďalší deň a idem na tréning. Po tréningu som vyčerpaný, takže väčšinou hneď spadnem do postele.

Koľko máš za sebou zápasov?

Zápasov mám za sebou približne 80 a naposledy som bol na zápase v Nemecku, kde som aj vyhral. Som hrdý na to, že takouto cestou môžem reprezentovať Žilinu aj tento šport.

80 je na tvoj vek celkom dosť. Určite si zažil aj nejaké nepríjemné úrazy…

Úrazov bolo dosť veľa, veď to k tomuto športu patrí, zatiaľ však nič vážne. Treba sa len otriasť a ísť ďalej. O tom je aj celá filozofia boxu – byť vytrvalý a nezlomiť sa. Úrazy ma motivujú ma k tomu, aby som sa zlepšil.

Čo si odnášaš zo zápasu okrem modrín?

Odnášam si skúsenosti a emócie. Keď prehrám, snažím sa zistiť, čo som spravil zle a ako sa v budúcnosti týmto chybám vyvarovať. Samozrejme, vždy sa teším, keď vyhrám. Neradujem sa však sám, všetci, čo ma podporujú, zdieľajú tento pocit so mnou.

Ako je to s rodičmi? Podporujú ťa v tom, čo robíš?

Áno, hlavne môj otec, ktorý sa o ten šport veľmi zaujíma. Som mu za to veľmi vďačný, je to naše spoločné hobby.

Máš aj vzor?

Mojím vzorom je môj tréner.

Čo ťa čaká najbližšie?

V júni sa chystáme na tri mesiace do Thajska. Budem tvrdo trénovať v kempe a k tomu v krajine, kde tento skvelý šport vznikol. Mojím cieľom je predsa dostať sa medzi najlepších boxeristov na svete.

Letia baby na boxeristov?

Určite áno, veď inak by som nemal takú peknú frajerku. (Smiech)

Môže vás tiež zaujímať:

Vyrastajúca hviezda žilinského thajského boxu: Daniel Svitek si z bojového galavečera odnáša cennú výhru