Andrea (22) zo Žiliny miluje boxerské rukavice: Dievčenské veci ma veľmi nelákajú!

Andrea Tóthová (22) zo Žiliny sa dostala k thajskému boxu 4 roky dozadu, no poriadne sa do neho zakusla len pred dvoma rokmi. Predtým vraj nevedela poriadne ani len udrieť. Neskôr začala na sebe tvrdo pracovať a odišla prvýkrát do Thajska. Tam má človek podľa jej slov podmienky venovať všetku svoju energiu výhradne thajskému boxu. Študentka cestovného ruchu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici uplynulý víkend vyhrala svoj zatiaľ najkľúčovejší zápas na obľúbenom Enfusion 2016, prevalcovala spoluzápasníčku Ľubicu Potaniecovú z Kežmarku. Viac nám o svojej láske k thaiboxu prezradila ona sama.

Ako si sa dostala k boxu?

Tak ako väčšina dievčat, nijak výnimočne. Chcela som spraviť niečo pre seba a svoju postavu. Box je všestranne náročný šport a vždy sa mi páčil, tak som to skúsila. Neskôr sa stal mojou súčasťou. Všetok čas, peniaze aj energiu odvtedy investujem do tohto športu. Nebolo to vždy jednoduché, pretože moju prípravu komplikovali viaceré zranenia. Niekedy to dokonca vyzeralo, že sa ho budem musieť vzdať…

Rozmýšľala si niekedy nad tým?

To neprichádza do úvahy, som tvrdohlavá… (smiech) Našťastie mám za sebou tím skvelých a skúsených ľudí, predovšetkým trénerov Ivana Šumichrasta a Daniela Populhára, ktorí mi venujú dostatok času a verili vo mňa. Aj vtedy, keď už sa zdalo, že sa do toho ringu nikdy nedostanem. Stojí to za to, mám za sebou štyri úspešné zápasy a zatiaľ ma čaká ešte jeden.

Gratulujem k výhre na Enfusion, ako prebiehal zápas?

Ďakujem pekne. Tento zápas bol úplne iný, ako moje predchádzajúce. Väčšinou sa do toho vrhám po hlave a od začiatku prvého kola idem do bitky. Tento krát sme to ale s trénermi chceli spraviť inak – s rozumom a prehľadom. Celé tri kolá prebiehali v miernom tempe a žiadna veľká bitka sa nekonala – za čo som bola na seba po zápase aj nahnevaná, chcela som ukázať viac. No na druhej strane, aspoň viem, že si viem zachovať v ringu aj chladnú hlavu. Teraz už to len spojiť.

Čo ti dáva tento šport?

Dáva mi veľa a neustále sa vďaka nemu učím. Pomohol mi naučiť sa disciplíne, cieľavedomosti, dokáže ma motivovať byť každý deň lepším človekom v akomkoľvek smere. Naučil ma, že nič nie je zadarmo. Naučil ma ako makať, ako vydržať a ako poraziť samu seba každý deň. Ako zaťať zuby, keď už človek nemôže a aj tak ísť vpred. Všetky tieto atribúty sa mi prenášajú do každodenného života.

Skúšala si aj iné športy? Nelákalo ťa niečo dievčenskejšie, napríklad balet? (smiech)

Dievčenské veci ma vo všeobecnosti veľmi nelákajú, nemôžem si pomôcť. (smiech) Skúšala som veľa športov, cez plávanie, volejbal, tenis až po tanec. Vždy to bolo však skôr o tom, že rodičia chceli, aby som mala nejakú pohybovú aktivitu. Nič ma ale nechytilo naozaj za srdce a v ničom som nechcela tak veľmi byť úspešná ako v thajskom boxe.

Obmedzuješ svoj jedálniček?

Obmedzujem. Hlavne pred zápasmi, keď treba trochu skresať váhu. Myslím, že mi jedlo ovplyvňuje do istej miery výkon a tak sa snažím jesť ako športovec a jedlá si počas dňa aj načasovať. Nie vždy mi to ide na jednotku, keďže vo všeobecnosti milujem dobré jedlo. Človek by si mal predsa vedieť aj dopriať, inak začne mať pocit, že je toho naňho veľa, no nie?

Robia tréneri ohľady na babské a chalanské tréningy?

U nás nie sú babské tréningy a aj keby boli, asi by mi to nijak nepomohlo. Teda pokiaľ by tie dievčatá neboli zápasníčky. Od začiatku mi tréneri dávali najavo, že nemám čakať nejaké úľavy. Jasné, že vo fitku necvičím s rovnakými váhami ako napríklad Šeňo, ale myslím, že tam moje výhody končia. (smiech) Musím ale povedať, že chalani ma vždy potiahnu. Keď zaostávam, tréneri sa mi viac venujú, hlavne čo sa týka technických vecí. Tam je to v mojom prípade v porovnaní s našou elitou potrebné.

Máš z boxovania veľa vtipných zážitkov?

S chalanmi sa veľa nasmejeme, sú to blázni, takže vtipných situácií je viac než dosť. Na nič konkrétne alebo zverejniteľné si však momentálne nespomeniem (smiech).

Nestalo sa ti niekedy napríklad, že si frajera skopla z postele, lebo sa ti snívalo, že fightuješ? (smiech)

Presne toto sa mi stáva dosť často! Keď sa mi sníva, že som na sparingu, frajer dostane každú chvíľu odo mňa nejaký ten lakeť či úder. Aj mi to vracia, trénujeme predsa spolu. Minule sa na tom akurát zabával, že ja na to vôbec nereagujem a spím ďalej (smiech).

Čo ťa baví ešte okrem boxu?

Snažím sa využívať dni naplno a robiť zmysluplné veci, ktoré mi niečo dajú. Tréningy sú na prvom mieste a zvyšný čas venujem učeniu sa cudzích jazykov, čítaniu kníh, rôznym doplnkovým športom a brigádam. Popri tom externe študujem na VŠ a snažím sa odskúškovať na predtermíny, aby som si mohla „odskočiť“ v rámci prípravy do Thajska. Vravím, thajský box ma motivuje, aj čo sa týka školy, Boh vie, ako by to bolo s tými skúškami. (smiech)

Aké je Thajsko?

Thajsko je krásna krajina, milujem ich kultúru, jedlo, prostredie, najmä Bangkok. A výhodou je, že je človek zavretý v takzvanom fight campe, takže má čas sa sústrediť len na tréningy a nemusí riešiť nič iné.

Čo tvoje ďalšie plány s boxerskými rukavicami?

Ťažko povedať, keďže som vlastne len na samom začiatku. Myslím si, že ľudia by mali snívať vo veľkom a ísť si za tým, čo chcú. Určite by som sa chcela pobiť o opasok amatérov aktuálnej sezóny a podľa bodov v tabuľkách to vyzerá reálne. Potom uvidíme, ale vo všeobecnosti chcem byť kvalitná, komplexná a úspešná zápasníčka.