Žilinský fotograf Ľubo Bechný o fotení svadieb: Novomanželov musím niekedy k bozku iniciovať cmukaním :)
Známy žilinský fotograf Ľubo Bechný fotí už nejaký ten rôčik. Samozrejme, stále cvaká aj iné snímky, no my sme sa v najbližších riadkoch zamerali na svadobné fotografie. Ako tento veľký deň dvoch ľudí vyzerá spoza objektívu?
Fotograf, publicista, občiansky aktivista Ľubo Bechný fotí odmalička. „Od svojich 13 rokov, kedy ma môj starý otec, inak evanjelický farár zaúčal do tajov fotografie. Robili sme kontaktné fotky bez zväčšováka cez rámik, na ktorý sme svietili obyčajnou žiarovkou. Starý otec kúpil starý mechový fotoaparát formátu 6×9 cm od nejakého utekajúceho Nemca počas vojny. Fotka 6×9 už je použiteľná. Dnes je medzi mladými návrat Polaroidov, kde z niektorých vyliezajú ešte menšie fotky,“ vysvetlil.
Fotenie svadieb kedysi a dnes
Kedy fotil svoju prvú svadbu, si už presne nespomína. „Predovšetkým sa nepovažujem za svadobného fotografa. Fotím najmä život – zachytenie okamihu, nálady, atmosféry pre iných a pre budúce časy. Ale k otázke – nespomínam si, možno keď mi bolo 18.“
Rozdiel medzi svadobnou fotografiou a napríklad fotením krajiny vidí v zodpovednosti. „Je to zodpovednejšia práca, fotíte udalosť, ktorá sa v podstate nedá zopakovať, alebo len veľmi obtiažne. Veľké nervy to boli, keď sme ešte fotili na filmy. Bude tam niečo? Vylezie to? Mám dobrú vývojku? Raz mi rodičia zasvietili v kúpeľni pri naťahovaní filmu do tanku a jeden film bol fuč.“ Spomína, že počas jednej svadby nafotil niekoľko filmov.„Tak päť – šesť. Na jednom filme bolo 36 poličiek, spolu to bolo cca 230 záberov.“
Dnes je však situácia iná. „Je to horšie… Digitálna technika láka „nešetriť filmom" a potom je to pri počítači des. Človek strávi niekoľko hodín len výberom,“ približuje fotograf a dodáva: „500 až 1000 záberov, keď je dobrá zábava so zaujímavým programom, tak aj viac.“
Najradšej fotí s mladými kreatívnymi zaľúbencami
Fotenie svadieb mu prinieslo najmä nové priateľstvá. „Veľa nových priateľov a tréning v pohotovosti. Urobiť v správny čas novomanželský bozk, z najlepšieho uhla, to vôbec nie je jednoduché. Často, najmä katolícki kňazi k tomuto bozku novomanželov ani nevyzvú a ja ich musím všelijakým cmukaním k tomu iniciovať (smiech).“
Vysvetlil, že ešte pred fotením sa s mladomanželmi stretne, aby spoznal ich predstavu o výslednej podobe fotiek. „Áno, toto považujem za nevyhnutnú podmienku dobrej spolupráce. Odmietam, keď mi prinesú nasťahované fotky z internetu a povedia: „Chceme tento štýl." Väčšinou im poviem, tak oslovte toho fotografa čo fotí týmto štýlom. ,,Ale keď ten fotograf je v Japonsku..," odpovedajú. Niektoré páry sú veľmi kreatívne a dobre sa s nimi spolupracuje, iní sú ako „teliatka." Kde ich postavím, tam stoja. Musím ich potom nasilu štylizovať do rôznych polôh a situácií. Hovorím teraz o fotení svadby pred obradom, vo voľnej prírode, pretože ateliér nemám.“
Na otázku, aké sú podľa neho najideálnejšie miesta na fotenie svadobných fotografií, jednoznačne odpovedať nevedel. „Ťažko povedať. Najlepšie sa mi fotí s mladými kreatívnymi ľuďmi, ktorí sú do seba zaľúbení. Lebo žiaľ, zaľúbenosť nemusí byť vždy pravidlom a motiváciou môžu byť rôzne iné dôvody aj dnes v 21. storočí. Je dobré, keď nie sme v časovom strese a na voľné fotenie je dostatok času. Povedzme 2–3 hodiny na rôznych miestach.“
Svadieb, ktoré fotil a na ktoré rád spomína, bolo viacero. „Veľmi dobre sa mi fotila svadba manželov Šprochových (pracujú v TV Markíza). Boli pohodoví, šťastní, sršali humorom a nápadmi. Prešli sme spolu celé mesto, obrad bol potom v tzv. „svadobnom kostolíku" sv. Štefana Kráľa v Závodí. Veľmi dobre sa mi fotila jedna svadba v Tatrách. Mali požičanú starú červenú škodovku Felíciu s otváracou strechou a mladomanželia boli tiež veľmi flexibilní.“ uzavrel.
Foto: Ľubo Bechný
