Žilinskí jaskyniari preskúmali Novú synagógu: Do takých škár sa ani roboti nedostali!
Preskúmanie šácht pôvodnej vzduchotechniky v budove žilinskej Novej synagógy členmi Žilinského jaskyniarskeho klubu pomôže pri rekonštrukcii a historickej obnove technickej časti tejto národnej kultúrnej pamiatky.
Členovia Žilinského jaskyniarskeho klubu pomáhali od apríla 2013 s preskúmaním ťažko dostupných útrob v budove Novej synagógy v Žiline. Zamerali desiatky metrov šácht pôvodnej vzduchotechniky. Dostali sa do miest, ktoré neboli prístupné ani robotom. Výsledky ich práce pomôžu pri rekonštrukcii a historickej obnove technickej časti národnej kultúrnej pamiatky.
Vykurovanie a vzduchotechnika boli podľa Róbert Blaško z občianskeho združenia (OZ) Truc sphérique v synagóge v dutých stenách, ktoré však boli pri prestavbách zamurované a bola v nich sutina. „Hlavne sme nevedeli ich reálny stav. Najskôr sme to skúsili špičkovou technológiou. Mali sme tu roboty, ktoré sa tam kvôli sutine nevedeli dostať a takisto sa nevedeli dostať do vertikálnych stien. Tak sme zavolali jaskyniarov, ktorí túto nebezpečnú prácu vedia urobiť, zamerali presný stav a vedeli nám aj vyčistiť tieto šachty,“ povedal Blaško.
Bol to adrenalín
Predseda Žilinského jaskyniarskeho klubu Tibor Pajtina priznal, že jaskyniari nikdy predtým podobnú prácu nerobili. „Ale pretože považujeme nové veci, ktoré sme nerobili za adrenalínové, tak sme sa rozhodli, že im pomôžeme, zameriame a vyčistíme tieto priestory. V jaskyniach je v tomto počasí chladnejšie. Tu je teplo a veľmi prašne, je to trošku náročnejšie,“ zhodnotil šéf žilinských jaskyniarov.
Aj keď sa doteraz nenašiel žiaden zázračný veľký sponzor pri rekonštrukcii najvýznamnejšej architektonickej pamiatky 20. storočia na Slovensku, pomoc prichádza po malých kúskoch z viacerých strán. Do zbierky už prispelo viac ako tisíc individuálnych darcov, zapojili sa viaceré firmy, nadácie, Ministerstvo kultúry SR, Mesto Žilina, cezhraničné programy Európskej únie a veľa peňazí ušetria dobrovoľníci. Takým príkladom je aj práca jaskyniarov. „Okrem objavovania jaskýň pomáhame pri renovácií viacerých kultúrnych pamiatok. Podobne ako teraz v synagóge pomáhame aj pri obnove Lietavského hradu,” povedal Tibor Pajtina.
Druhá fáza rekonštrukcie
Príbeh rekonštrukcie Novej synagógy vstupuje do druhej fázy. Po dvojročnom historickom a reštaurátorskom výskume, odstraňovaní nepôvodných prestavieb a nájdení pôvodnej projektovej dokumentácie architekta Petra Behrensa, sa naplno rozbiehajú rekonštrukčné práce. V júli sa v kupole stretli na dva týždne reštaurátori z Poľska a Slovenska a počas spoločného workshopu očistili polovicu kupoly od neskoršej premaľby. Z Poľska prišlo pomôcť aj 5 študentov z Lodže.
„Prišli sme do Žiliny na workshop reštaurovania, aby sme si doplnili príliš teoretické vedomosti, ktoré nám ponúka naša škola a získali sme prax priamo v teréne. Ani sa nám nesnívalo, že budeme môcť pomáhať pri rekonštrukcii takejto ikonickej stavby,“ povedala Monika Niemczyk, študentka posledného ročníka z Katedry dejín umenia Univerzity v Lodži. V lete sa budú obnovovať okná a dvere, začne aj výstavba návštevníckeho centra.
Verejná zbierka
Ďalej pokračuje aj verejná zbierka na rekonštrukciu a vítané je každé euro. Naviac – ak prispejete teraz, váš dar znásobí Nadácia VÚB, ktorá prisľúbila na rekonštrukciu grant vo výške 10-tisíc euro, ak sa podarí aspoň 10-tisíc vyzbierať počas leta od ľudí prostredníctvom zbierky. Prispieť môžete jednoducho prostredníctvom www.kunsthalle.sk. “Vďaka získanej podpore by sme chceli ešte tento rok vymeniť strechu a začať s rekonštrukciou podlahy v centrálnom priestore synagógy, aby aj počas stavebných prác mohla občas slúžiť prvým kultúrnym podujatiam”, doplnil Marek Adamov z občianskeho združenia Truc sphérique.
Priestor pre umenie
Budova Neologickej synagógy v Žiline patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky 20. storočia na Slovensku. Projektoval ju svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens a bola dostavaná v roku 1931. Po vojne prešla rôznymi prestavbami a necitlivými zásahmi, slúžila ako divadelná a koncertná sála, aula Vysokej školy dopravnej či do roku 2010 ako kino. Až v roku 2011 prišla prvá reálna snaha o jej revitalizáciu do pôvodnej architektúry Petra Behrensa a nové využitie adekvátne 21. storočiu. Židovská náboženská obec ako vlastník ju združeniu Truc sphérique prenajala symbolicky na 30 rokov s cieľom využiť ju ako kunsthalle, priestor pre súčasné umenie.
zdroj: TASR/Global24 foto: Truc sphérique.
