Žilina má čo ponúknuť: Hlasujete za naj historickú dominantu! FOTO
V meste pod Dubňom sa nachádza mnoho miest dýchajúcich minulosťou. Rozhodnite o tom najpôsobivejšom.

Rosenfeldov palác
Rosenfeldov palác je významnou architektonickou pamiatkou v Žiline, ktorá bola postavená podľa projektu architekta M. Rautera v roku 1907. Od roku 2009 je národnou kultúrnou pamiatkou. Mestský palác, pomenovaný podľa majiteľa, žilinského bankára Ignáca Rosenfelda, sa nachádza v historickom centre Žiliny na Ulici Jozefa Miloslava Hurbana. Palác obchodníka Rosenfelda, ktorý postavili v roku 1907, mal byť zmenšenou napodobeninou viedenského zámku Belveder.
V minulosti mal povesť najkrajšej budovy v Žiline. V dvadsiatych rokoch minulého storočia tu sídlila Žilinská obchodná banka, ktorá vznikla v roku 1870. Na začiatku päťdesiatych rokov zriadili v budove Pioniersky dom, neskôr Okresný dom pionierov a mládeže. V roku 1990 ho premenovali na Okresný dom detí a mládeže. Pred uzatvorením v ňom sídlilo Centrum voľného času Spektrum. Palác prešiel v posledných rokoch veľkou rekonštrukciou. V súčastnosti je otvorený pre verejnosť a reprezentuje mesto.
Katedrála Najsvätejšej Trojice a Burianova veža
Prvá písomná zmienka o kostole pochádza už z roku 1400, vtedy bol ešte zasvätený Panne Márii. K zmene patrocínia došlo koncom 16. storočia, keď kostol dvakrát zaujali Podmanickí a premenili ho na pevnosť. V r. 1610 sa v kostole pod patronátom palatína Juraja Thurzu konala tzv. Žilinská synoda, najvýznamnejšia udalosť reformácie na Slovensku.Kostol má renesančný charakter.
Burianova veža je vysoká 46 metrov. Kedysi slúžila ako zvonica, no v súčasnosti sa nepoužíva. Pohľad na obe veže z Námestia Andreja Hlinku je pre Žilinu najtypickejší, je symbolom mesta. Veľmi často sa objavuje na pohľadniciach, na rôznych publikáciách i na poštovej známke. Je najvýznamnejším a najstarším objektom v meste.
Budatínsky hrad
Hrad je na vyhlásený ako národná kultúrna pamiatka. Budatínsky hrad strážil križovatku obchodných ciest z Ponitria a Považia do Sliezska a Poľska. Je postavený na skalnom brale, ktoré je oproti hladine Váhu vyššie iba približne o 15 metrov. Hoci sa nachádza v hornatom kopcovitom kraji, je to paradoxne typický nížinný hrad. Najstaršou zachovanou časťou Budatínskeho hradu je valcovitá veža, ktorú datujú historici približne do roku 1270.
V polovici 16. storočia hrad prestavali v renesančnom slohu tak, že spojili dovtedy izolované objekty a vežu spojili s ostatnými traktami. Tým sa stal hrad pohodlným sídlom šľachty – zámkom. Dnes sú tu umiestnené expozície Považského múzea v Žiline. Hrad prešiel v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou. Súčasťou nových expozícií sú aj miestnosti s historickými exponátmi, zariadením a jedinečnými časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať.
Neologická synagóga
Budova neologickej synagógy patrí k najkrajším a z hľadiska architektúry najdôležitejším židovským stavbám na Slovensku. Stavba stojí na mieste pôvodnej synagógy z roku 1881. Modernú budovu s kupolou projektoval svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens. Výstavba prebiehala v rokoch 1928 až 1931.
Je postavená v tesnej blízkosti historického jadra mesta Žilina. Svoj účel synagóga plnila až do 2. svetovej vojny. Stavba synagógy sa zaraďuje k jedinečným stavebným pamiatkam z celoslovenského hľadiska. V súčasnosti sa táto pamiatka rekonštruuje a bude slúžiť občanom ako centrum umenia a kultúry.
Kostol Obrátenia sv. Pavla Apoštola
Kostol bol postavený jezuitmi, ktorí prišli do mesta okolo roku 1654 ako misionári. Dvojvežový rímskokatolícky kostol postavili v barokovom štýle ako jednoloďový. Kostol je spoločne s priľahlou budovou kláštora jednou z dominánt historického centra Žiliny. Hoci ho už v r. 1749 zasvätili obráteniu sv. Pavla, dokončený bol až v roku 1754.
Pôdorys kostola vzhľadom na osadenie do organizmu mesta pri budovaní nemohol dodržať zaužívané smerovanie stavby od vstupu k presbytériu smerom západ – východ, ale je orientovaný v smere východ – západ. Pivnice pod pôvodnými domami zostali zachované a prepojené. Výška veží kostola, ktoré mali pôvodne cibuľovitý tvar, je 32 metrov.
