Z armádneho lietadla vychýrená žilinská cukráreň: Obrázky z nášho mesta, ktoré si pamätajú už len starší Žilinčania
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa začala dovršovať životnosť niektorých typov lietadiel, ktoré svoju slávu zažili počas druhej svetovej vojny a pár rokov po nej. Viaceré skončili na šrotoviskách, ale niektorým doprial osud aj zaujímavejšiu starobu – boli vystavené na verejných priestoroch.
Takýto osud postihol aj dopravné lietadlá Lisunov Li-2 a minimálne v troch z nich na Slovensku bola otvorená cukráreň. Jednou z lokalít, kde sa tomu tak stalo, bolo aj mesto Žilina.
Vychýrená žilinská cukráreň
Tento typ lietadiel mal zaujímavý pôvod. Počas druhej svetovej vojny lietali Li-2 aj nad Československom. Prvýkrát v období SNP pri nočných vojenských transportoch na povstalecké letisko Tri duby. V roku 1966 požiadali Reštaurácie Žilina Mestský národný výbor (MsNV) v Žiline o súhlas, aby mohli prevádzkovať vyradené lietadlo Li-2 ako cukráreň.
„Lietadlo malo mať 22 sedadiel a zo sortimentu predaja počítali s rôznymi druhmi cukrárskych výrobkov, zmrzlinou a kávou. Za najvhodnejšie vybrali miesto v Sedláčkovom sade, tesne pri existujúcom altánku smerom na Námestie SNP (dnešné Námestie A. Hlinku). Súčasne navrhli upraviť altánok na záhradnú reštauráciu,“ objasňuje historik Peter Štanský. Odbor výstavby MsNV v Žiline túto lokalitu razantne odmietol a navrhol umiestnenie „lietadla“ v Gorkého sade (dnes Sad na Studničkách), Sade mieru (dnes Park Ľudovíta Štúra), prípadne na sídlisku Hliny III pri Nešporovej ulici. To však nevyhovovalo budúcemu prevádzkovateľovi.
Posledný let do Žiliny
Ako sa to skončilo, si starší Žilinčania určite pamätajú. „Napriek všetkým protestom sa jedno z vyradených lietadiel skutočne dostalo do Žiliny a na námestí pred Domom odborov v Žiline sa objavilo lietadlo – cukráreň. Po skončení aktívnej činnosti v armáde v roku 1966 a vyradení z prevádzky uskutočnilo svoj posledný let do Žiliny,“ opisuje historik. A tak na jar 1967 priletelo lietadlo Li-2 z vojenského letiska Prahy – Kbely na staré žilinské letisko Brezový majer.
Už malo strieborný náter, nápis Žilina a mestský znak na smerovke. Kreslá v interiéri boli rovnaké, aké sa používali vtedy v dopravných lietadlách. Cukráreň pred Domom odborov otvorili 29. júna 1967. Oficiálny názov dostala Cukráreň Lietadlo OK Žilina a bola zaradená do II. cenovej skupiny. Predajným sortimentom mali byť cukrárske výrobky, zmrzlina, zmrazené krémy, teplé a nealkoholické nápoje.
Obrat cukrárne 130 000 Kč
Lietadlo zostalo pred DO dva roky. Napriek tomu, že v roku 1968 dosiahol obrat cukrárne 130 000 Kčs, dal v júni 1969 odbor výstavby Mestského národného výboru v Žiline súhlas na trvalé umiestnenie cukrárne v Sade mieru na Bôriku – dnešný Park Ľudovíta Štúra – vedľa detského ihriska. Tam ho aj po demontovaní krídiel skutočne 20. júna 1969 previezli. Hlavným dôvodom pre urýchlené odstránenie lietadla – cukrárne bola skutočnosť, že sa pripravovalo Prvé medzinárodné sympózium a výstava malej mechanizácie v stavebníctve, skrátene I. SYMPOMECH.
Uskutočniť sa mal nielen v celom DO, ale aj na priestranstve pred ním. V týždenníku Cieľ zo dňa 26. júna 1969 sa o tom píše: „Je našou povinnosťou vytvoriť pre toto podujatie tie najlepšie podmienky. O tom, že dobrá vôľa tu je, svedčí aj taká maličkosť, ako odsťahovanie lietadla – cukrárne z námestia pred Domom odborov“. A „maličkosť“ sa presťahovala na Bôrik, o čom svedčí aj informácia z Cieľa dňa 10. júla 1969.
Zmena sídla
V Sade mieru bolo lietadlo tiež postavené na betónových pätkách a pripojené na inžinierske siete (voda, kanalizácia, elektrický prúd ) a komunikácie. V pôvodných benzínových nádržiach v krídle malo uskladnenú naftu, odkiaľ sa v malých množstvách prečerpávala k vyhrievaciemu agregátu vnútorných priestorov. V zimných mesiacoch nebola cukráreň v prevádzke. Úpravu okolitého priestranstva vykonali Technické služby mesta Žilina. Lietadlo umiestnili v strede parku za detským ihriskom bližšie k mestu. Otočené bolo prednou časťou k reštaurácii Kamélia, pod ktorú ako prevádzka s názvom „Lietadlo“ prináležala.
Kde je teraz?
Dňa 7. decembra 1972, v deň, keď malo byť lietadlo demontované a odvezené – prišli zástupcovia Dukelského múzea, ktorí požadovali v zmysle pokynov Československého vojenského historického ústavu v Bratislave predaj lietadla do Prírodného vojenského múzea na Duklu. Vzhľadom na jeho stav ho dostali bezplatne. V poslednej chvíli boli demolačné práce zastavené. Čakalo sa na vhodné počasie, aby ho špecializované vojenské jednotky presunuli na Duklu.
V júni 1973 pripravené lietadlo ešte stále čakalo na odvoz a postupne chátralo vplyvom počasia a vandalov, ktorí ho krok za krokom rozoberali a dokonca podpálili. V lete 1973 lietadlo skutočne previezli do obce Vyšný Komárnik, kde sa stalo súčasťou expozície Prírodného vojenského múzea na Dukle. Lietadlo bolo premaľované na zeleno a na smerovku dostalo veľkú červenú hviezdu. Je vystavené pri ceste neďaleko Pamätníka Československého armádneho zboru, postaveného na Dukle v roku 1949.
Zdroj: Peter Štanský
