Adela Fruckova Rôzne

Vyspovedali sme žilinského tatéra Petra (33): Rozhovor o prvých pokusoch, najväčších klišé aj najstaršom zákazníkovi

Tetovanie bolo v nedávnej minulosti ešte skôr raritou. Priťahovalo zvedavé pohľady, či dokonca odsudzovanie zo strany okolia. Ľudia ho považovali za rebéliu, či výsadu kriminálnikov. Dnes sa tetovanie teší veľkej obľube. My vám prinášame rozhovor so zaujímavým Žilinčanom.

Ilustračný obrázok k článku Vyspovedali sme žilinského tatéra Petra (33): Rozhovor o prvých pokusoch, najväčších klišé aj najstaršom zákazníkovi
Zdroj: Archív Petra Nimohaja

Špecialista na tetovaciu ihlu Peter Peco Nimohaj (33) zo Žiliny má po boku skvelú priateľku a život, tak dobrý, ako si ho urobí. Okrem tetovania sa venuje jeho dvom kapelám, thajskému boxu, rád varí vegánske „šmakoty“ a občas sa mu vraj podarí aj trochu nudiť. V tetovacom štúdiu sa stretol s rôznymi typmi ľudí, požiadavkami či reakciami na ihlu. Prinášame vám rozhovor so žilinským tatérom.

Prečo ťa volajú Peco a GetFat?

Už si ani nepamätám ako to vzniklo, ale nejak mi to prischlo. Akurát zahraniční klienti ma občas volajú ma Pekou. GetFat je zase odkaz na moju kapelu Rats Get Fat. Táto veta sa kedysi objavovala na tetovaniach vojakov v tichomorí počas druhej svetovej vojny. Tetovanie a punkrock, čo viac k tomu dodať.

Ako si sa dostal k tetovaniu?

Vôbec to nebolo jednoduché, ale určite to bolo nevyhnutné. Prvé skúsenosti s tetovaním som mal na strednej škole, keď som spolužiačkam kreslil fixou po rukách ruže a smrtky. Oni boli šťastné ako to vyzerá a ja som bol šťastný, aký efekt to má na baby. (smiech) Neskôr som vyštudoval vysokú školu a našiel si „normálne“ zamestnanie. V skratke, trvalo mi skoro 30 rokov, kým som sa našiel a začal robiť to, čo ma baví a naozaj napĺňa. Ale neľutujem nič. Ten konečený impulz prišiel asi od môjho kamaráta a skvelého tatéra Štotyho a takisto od mojej priateľky. Za každým úspešným mužom predsa stoji žena a partia kamarátov.

Ako dlho už tetuješ?

Približne tri a pol roka, ale to je taký zavádzajúci údaj pri tetovaní. Možno by som to prirovnal k letectvu. Nie je dôležité koľko rokov lietaš, ale koľko hodín si skutočne nalietal.

Pamätáš si na prvé pokusy?

Pamätám si dobre, ale žiadnu krvavú historku z pivničných priestorov po ruke nemám. Od začiatku som robil pod dohľadom môjho vtedajšieho mentora Štotyho, ktorý mi „klepal po prstoch“, keď bolo treba. Vďaka tomu som sa vyhol začiatočníckym chybám a neprišiel o veľa kamarátov.

Máš skúsenosti s prehnanými reakciami zákazníkov počas tetovania?

Ak myslíš prehnané reakcie na bolesť, tak si na nič prehnané nespomínam. Skôr naopak, mnohí moji klienti ma prekvapujú, ako dlho dokážu sedieť pod ihlou. Vždy ich pred termínom upozorňujem nech prídu oddýchnutí a s dobrou náladou. Toto zohráva dôležitú úlohu pri znášaní bolesti. Preto sa snažím, aby sa klienti cítili v štúdiu a počas tetovania čo najpríjemnejšie.

Máš nejakú peknú skúsenosť?

Tých je celkom dosť. Ak mam vybrať, tak dosť ma potešili príbehy ľudí, ktorým som robil tetovania na motívoch starých rozprávok. Ako sa ich dedko prezliekal za Martinka Klingáča, naháňal ich po dome a babka ho hrešila. Alebo ako nútili rodičov dokola čítať tu istú rozprávku. Viem, že jedna klientka, teraz rozpráva ten istý príbeh svojmu synovi a namiesto ilustrácii z knižky mu ukazuje tetovanie, ktoré som jej robil na stehno. Pre niekoho bizardné, pre mňa krásne ocenenie mojej práce. Dodali jej ďalší rozmer a význam.

Máš naopak nejakú nepríjemnú nepeknú skúsenosť?

Samozrejme, ale nerád by som tu rozoberal konkrétne prípady. Snažím sa poučiť a viac sa tým nezaoberať. Keď vidím, že si s klientom nerozumieme a nefunguje určitý druh chémie medzi nami, tak na to netlačím a snažím sa do takých vecí nepúšťať. S výsledkom by som nemusel byt spokojný ani ja, ani on. Klient, ale aj tatér, by mali byť dôsledný pri výbere toho druhého.

Aké motívy sú momentálne v kurze?

Mám pocit, že tie trendy už nehrajú takú rolu ako kedysi. Objavujú sa niektoré preferované štýly alebo motívy, ale ľudia si v podstate dávajú tetovať, to čo sa im páči. Možností je momentálne veľa a každý si môže vybrať čo lahodí jeho oku a srdcu a podľa toho si vybrať tatéra.

Aké motívy sú najväčším klišé?

Na to existuje jednoduchý kľúč. Sú to kópie už vytetovaných dizajnov z internetu, o to viac ak sú v prvých desiatkach vyhľadávača na internete. Sú ako lacné motivačné citáty z facebooku, alebo horoskopy v bulvárnom denníku. Každý sa v nich nájde, ale v podstate sú plytké a neosobné. Odporúčam sa takýmto vyhnúť oblúkom. Ak sa ti nejaké tetovanie naozaj páči, tvoj tatér ti môže spraviť niečo v podobnom štýle, ale na mieru len pre teba. Tiež by sa ti nepáčilo, keby to niekto potom od teba okopíroval a chválil sa tým.

Mávaš nejaké kuriózne požiadavky od klientov?

Občas áno, ale to je v poriadku. Beriem ako súčasť mojej práce usmerňovať ľudí a vysvetľovať im, prečo sa nechcem púšťať do niektorých veci. Nepotetujem na prsty, krk alebo tvár človeka, ktorý študuje, nevie mi povedať, čo chce v živote robiť a nemá žiadne iné tetovanie. Takisto nevytetujem človeku vec vo veľkosti alebo na časť tela, o ktorej viem, že za pár rokov nebude vyzerať dobre. O nacistických a podobných symboloch ani nehovoriac. Také tetovania sa majú robiť v base a nie v štúdiu. Stane sa, že klienti odchádzajú sklamaní a potrebujú si to ešte premyslieť. Tatér by mal mať určité morálne zásady.

Ktorá skupina ľudí sa dáva najviac tetovať?

Ani ma nenapadá skupina ľudí, ktorá by sa nejako výrazne odlišovala tým, že sa nedáva tetovať. Ľudia sa ma občas pýtajú, či som už tetoval niekoho, kto má podobnú profesiu ako oni. Len naozaj zriedkavo odpoviem, že nie. Vlastne teraz ma napadá, že som u nás v štúdiu ešte nestretol kňaza. Asi majú prísneho šéfa.

Najstarší zákazník?

Ten ma čaká za pár týždňov. Otec mojej kamarátky si chce dať tetovanie ako darček na svoju 60-tku. Rešpekt tomuto pánovi.

Čo ťa najviac baví tetovať?

Momentálne ma bavia asi najviac zvieratá, najmä tie menej obvyklé, a motívy zo starých slovenských rozprávok a príbehov. Najradšej mám, keď príde klient so zaujímavým nápadom, nechá spracovanie na mňa a potom už len doladíme detaily. Takto vznikli asi tie najvydarenejši­e práce.

Koľko hodín si najdlhšie nepretržite tetoval?

Myslím, že to bolo 8 hodín s menšími prestávkami. Robili sme linky na celý chrbát. Chalanisko sa držal veľmi statočne. A ja vlastne tiež, haha. Bolo to náročné pre oboch.

Čo máš najradšej na tejto práci?

Že každý deň mi prináša nové výzvy, projekty a nové skúsenosti. Že je to nikdy nekončiaci proces učenia a zdokonaľovania sa. Že vďaka tetovaniu môžem cestovať, spoznávať nových ľudí a krajiny. Že môžem byť kreatívny a že na konci dňa vidím, výsledok svojej práce. Že moja práca je prirodzená súčasť môjho života a nie nevyhnutným zlom. A samozrejme, že môžem mať tetovania zadarmo. (smiech)

Tatér Peco v akcii: Pozrite si obrázky z tetovania
13
Galéria
Zdroj: Archív Petra Nimohaja
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie