Takto išiel čas, zaspomínajte si s nami: Námestia a ulice v Žiline, ako ich (ne)poznáte
Chodíme po nich denne. Žilinské námestia, ulice, parky. Premýšľali ste ale niekedy nad tým, ako sa volali kedysi, napríklad na začiatku minulého storočia? Preto sme trochu pátrali a čo-to o vývoji názvov ulíc či námestí zistili.
Názvy Železničná ulica, či Benešovo námestie už dnes pozná máloktorý Žilinčan. Keď sa ale povie Národná ulica a Hlinkovo námestie, rozumie každý obyvateľ mesta. Ako sa v priebehu rokov menilo mesto, menili sa aj názvy ulíc či námestí v Žiline. Veď si to pozrite:
SAD SNP: Spočiatku nazývaný Alžbetin park, na počesť zavraždenej rakúskej cisárovny Alžbety Bavorskej, známej ako Sissi. V rokoch 1896 až 1919 sa volal Tisícročný park. Postupne Šrobárov sad, Hlinkov sad a Sedláčkov sad. Od roku 1992 dodnes Sad SNP.
MILCOVA ULICA: Na začiatku 20. storočia Ulica Júliusa Sálavskeho, neskôr Milcova ulica, Rauchova ulica a od roku 1992 opäť Milcova ulica.
ULICA REPUBLIKY: Pred druhou svetovou vojnou to bola Ulica 28. októbra. Počas vojny Hitlerova ulica. Potom opäť Ulica 28. októbra a od roku 1992 znova Ulica Republiky.
HVIEZDOSLAVOVA ULICA: Vystriedala asi najviac názvov. Od Cesta ku železnici, cez Olomoucká ulica až po Wilsonovo námestie – vzniklo z nezastavaného priestoru pred železničnou stanicou. V roku 1962 premenované na Námestie budovateľov. „Stalo sa tak v rámci celoštátnej akcie rušenia názvov ulíc a námestí po nositeľoch kultu osobnosti,“ vysvetlil Peter Štanský, riaditeľ Štátneho archívu v Žiline. Od roku 1992 bolo námestie zrušené a je opäť súčasťou Hviezdoslavovej ulice.
NÁRODNÁ ULICA: Asi do roku 1901 Železničná ulica. Neskôr Ulica Ľudovíta Košuta, či Ulica Andreja Hlinku a po roku 1992 Národná ulica.
HLINKOVO NÁMESTIE: Najprv Štefánikove, postupne Hlinkovo, Benešovo, Leninovo a opäť Hlinkovo námestie.
PARK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA: Vznikol ako park Slovenskej obrody. „Ale všetci ho volali Bôrický park, či park pri Kamélii. Podľa rovnomennej reštaurácie vybudovanej v rovnakom čase. Názov mala podľa Kamily Kurhajcovej, manželky vtedajšieho starostu Vojtecha Tvrdého. Práve ona sa stala tútorkou reštaurácie Kamélia, v tej dobe patriacej mestu,“ priblížil Peter Štanský.
V roku 1945 bol park premenovaný na Červenkov sad, po svojom tvorcovi Jozefovi Červenkovi. „Bol to významný záhradník, ktorý vybudoval napríklad aj parky v Rajeckých Tepliciach.“ V 60. rokoch Stalinov sad zanikol a až do premenovania na Štúrov sad sa volal Sad mieru.
Pozrite si aj FOTOGALÉRIU, ako sa menilo mesto v priebehu rokov.
Prečítajte si tiež:
Žilina zachytená na retrozáberoch: Krásne FOTKY, ktoré vám zaručene navodia nostalgiu!
Foto: Štátny archív Žilina
