Pre pražských študentov bol 17. november krutý v roku 1939 aj v roku 1989

Odpor proti totalitnej moci počas druhej svetovej vojny si 17. novembra pripomínajú študenti na celom svete.

Andrea Mesarčíková

Medzinárodný deň študentstva vyhlásil Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi v Londýne ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom v roku 1939.
Od roku 2001 na Slovensku 17. november slávime aj ako štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu.
V roku 2010 na Deň boja za slobodu a demokraciu otvorí Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) dvere pre verejnosť. Do tohto roku sa obyvatelia Slovenska mohli dostať do NR SR na deň otvorených dverí 1. septembra pri príležitosti štátneho sviatku Dňa ústavy. Terajší predseda NR SR Richard Sulík termín zmenil, lebo „tento deň (17. november) považuje za jeden z najvýznamnejších v našich novodobých dejinách“. Sulíkovo rozhodnutie kritizovala strana Smer-SD. Jeho predseda Robert Fico zdôraznil, že „niet príhodnejšieho dňa ako Deň Ústavy SR, ako sa slovenská verejnosť môže bližšie oboznámiť s právomocami zákonodarného zboru, aj s podmienkami práce poslancov“.
Podnetom na vyhlásenie Medzinárodného dňa študentstva sa stali udalosti na jeseň 1939 vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. Okupácia českých území nemeckými vojskami vyvolala v uliciach Prahy 28. októbra 1939 demonštráciu v spojitosti s oslavami vzniku Československa. Pri zrážke medzi demonštrantami a ozbrojenými zložkami, pričom ich príslušníci použili aj strelné zbrane, zahynul mladý robotník Václav Sedláček. Trinásti ďalší účastníci demonštrácie utrpeli ťažké zranenia, medzi nimi aj študent medicíny Univerzity Karlovej Jan Opletal, ktorý o dva týždne zraneniam podľahol.
Opletalova smrť vytiahla 17. novembra 1939 do ulíc stovky vysokoškolákov bez rozdielu ich príslušnosti k fakulte, alebo škole vôbec. Chceli sa pochodom cez mesto s medikom dôstojne rozlúčiť pred pohrebom v dedinke Lhota nad Moravou. Strety s políciou a nemeckými vojakmi trvali celý deň a ich následky boli tragické.
Špeciálne nemecké komandá SS a SD prepadávali vysoké školy a internáty v Prahe, Brne a Příbrame. Nasledovali popravy bez súdu, vyše 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg. O bleskovej protištudentskej akcii rozhodol v novembri v Berlíne nemecký vodca Adolf Hitler.
Pri príležitosti druhého výročia uzatvorenia českých vysokých škôl a odvlečenia študentov do koncentračného tábora sa v Londýne stretli delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Edvarda Beneša a exilovej československej vlády. V slávnostnom vyhlásení stanovili 17. november za Medzinárodný deň študentstva. V roku 1942 na zasadnutí Medzinárodného študentského zhromaždenia vo Washingtone (USA) bol 17. november potvrdený a opäť vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Na akte potvrdenia sa zúčastnili delegáti študentov 50 národov sveta.
Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. V novembri 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach, až vyústili do pádu režimu. Rok 1989 priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a slobodu vo vyznávaní viery.
Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z., na základe ktorého sa 17. november – Deň boja študentov za slobodu a demokraciu – stal pamätným dňom ČSFR. Národná rada SR na svojom zasadnutí 20. októbra 1993 prijala nový zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november – Deň boja proti totalite – vyhlásila za pamätný deň SR.
Poslanci NR SR na 52. schôdzi dňa 25. októbra 2001 rozhodli schválením príslušného zákona, že 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – bude štátnym sviatkom SR.
V Českej republike je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, štátnym sviatkom od roku 2000.

Zdroj TASR video: zdroj youtube.com

Tento článok nie je možné komentovať.