Pozná ju každý Žilinčan, no tieto fakty vie málokto: Zaujímavosti späté so známou budovou Móric Ripper
Mariánske námestie má bohatú históriu. Bolo svedkom mnohých významných udalostí, prechádzali ním panovníci, ale i vojská uhorské, rakúske, ruské, poľské, české aj slovenské. Domy na námestí neposkytovali len bývanie, ale boli i výrobným a obchodným miestom. Čo vieme o dejinách budovy Móric Ripper?
Dvojpodlažný secesný podpivničený dom postavil v roku 1899 známy žilinský staviteľ pôvodom z Talianska Nicolleto – Mikuláš Rauter, okrem iného staviteľ jednej z najkrajších "secesných skvostov v Žiline – Rosenfeldovho paláca ":http://zilina.dnes24.sk/…alaca-229709. V ten istý rok ho kúpil Móric Ripper. Bol vlastníkom prosperujúcej liehovarníckej firmy založenej už v roku 1873. V roku 1920 sa jeho firma zmenila na účastinnú spoločnosť pod názvom M. Rippera Synovia úč. spol.
Za 14 600 zlatých
Ján Rišák bol potom majiteľom až do predaja domu v roku 1884. Kúpil si ho Móric Ripper za 5000 zl. Ten však o dva roky neskôr dom predal známemu žilinskému spisovateľovi a národovcovi Alexandrovi Lombardinimu a jeho manţelke Gabriele, rodenej Tomborovej, za 14 600 zlatých.
Jeho otec Alojz pochádzal z Talianska, odkiaľ prišiel na Slovensko ako obchodník. Usadil sa na krátku dobu v Bytči, kde aj býval s manželkou – Žilinčankou Františkou Geromettovou. Pochádzala z významnej žilinskej rodiny pôvodom tiež z Talianska.
„Sobáš mali 26. februára 1850 vo farskom kostole v Žiline, pozoruhodné je, že nevesta mala v tom čase necelých pätnásť rokov a na sobáš v čase veľkonočného pôstu museli dostať výnimku od sobášiaceho farára, z najväčšou pravdepodobnosťou bola nevesta už tehotná. Alojz Lombardini mal v tom čase 52 rokov. Žiaľ toto dieťa nedonosila,“ hovorí o bohatej rodinnej histórii slávnej žilinskej rodiny historik Peter Štanský. V čase ich pobytu v Bytči sa im narodil Alexander František Jozef 10. apríla 1851. Rodina sa potom v priebehu roka 1851 presťahovala do Žiliny, kde kúpili dom č.9/19 na Hornom vale. Tu sa im narodil v októbri 1852 ďalší syn Eduard, žiaľ v marci 1853 zomrel.
Viaceré tragické úmrtia
Rodine nebolo súdené vychovať ani ďalšieho syna Eugena, ktorý sa narodil v apríli 1853 a zomrel 1. januára 1854. Až ďalší syn Artúr sa dožil dospelého veku, aj keď zomrel pomerne mladý 48-ročný v roku 1902. Dnes na starom žilinskom cintoríne sa nachádza hrob s pomníkom s menom Alexandra Lombardiniho ale aj Artura a jeho príbuzných. „Nešťastná rodina Alojza a Františky sa dožila ešte jedného syna, Augustína, ten sa narodil v júli 1856 avšak ako jednomesačný zomrel. Oslabená a vyčerpaná matka už nevydržala takéto rany a umiera v januári 1857 ako 22 ročná. Otec potom žil so slúžkou, s ktorou mal 4 deti a v roku 1868 umiera,“ dopĺňa žilinský historik.
Lombardini zomrel už ako 46-ročný
Alexander podporovaný svojim starým otcom – žilinským richtárom Františkom Geromettom – navštevoval r.k. ľudovú školu pri farskom kostole, potom i reálnu školu v Žiline, ale i gymnázia v Trenčíne, Nitre, Banskej Bystrici a a Ostrihome a právnickú fakultu v Bratislave a Budapešti. V Žiline sa na trvalo usadil od roku 1878.Tu sa oženil s dcérou žilinského lekárnika Ignáca Tombora – Gabrielou a v roku 1886 kúpili dom na žilinskom rínku, mali spolu dcéru Gabrielu. Alexander Lombardini sa po smrti manželky ešte raz oženil s Annou Sabovou. Umiera na mozgovú porážku ako 46 ročný 26. apríla 1897 o 12.30 hodine.
Hrdý Žilinčan Lombardini
Právnik, spisovateľ, historik. Zanechal nám veľké množstvo štúdií, článkov a najmä Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny, takže verše známeho básnika Janka Frátrika venované zakladateľovi histórie Žiliny vystihujú jeho význam: „Dobrý deň, pán Lombardini – Váš Dejepis prežil náhrobné kamene“.
Nazrite do priloženej galérie. Na titulnej fotke Budova Lombardiniho domu v roku 1915.
