Online hazard zažíva zlaté časy, v Kysuckom Novom Meste sa však poslanci zamerali na kamenné herne

V Kysuckom Novom Meste sa tento týždeň poslanci chystajú schváliť nové všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by hazard na území mesta úplne obmedzilo.

16. marec 2022 Tlačové správy

V dobe, keď sa práve kvôli pandémii a zavretým kamenným prevádzkam presúva čoraz viac hráčov do online prostredia a príjmy samospráv a obcí sú obmedzené, sa tak mestskí poslanci uchyľujú ku kroku, ktorý mestský rozpočet pripraví o ďalšie potrebné financie.

Herní stále ubúda, hráčov nie

Zaujímavým faktom je, že kým v skutočnosti kamenných herní na Slovensku aj v súvislosti s následkami pandémie, kvôli ktorej museli byť veľkú časť minulého roka zatvorené, ubúda, na peniazoch investovaných hráčmi do hazardu sa to neodráža. Práve naopak, čísla z prvého kvartálu minulého roka dokazujú, že napriek zatvoreným prevádzkam tržby z hazardu presiahli sumu až 125 miliónov eur.

Znamená to teda, že tržby pramenili predovšetkým z online hazardu, ktorý zažíva čoraz väčší rozmach. Pri porovnaní posledných rokov navyše počet výherných prístrojov klesol o takmer 40%, z približne 21-tisíc na 13 138, zatiaľ čo len vklady do internetových hier stúpli z viac ako dvoch miliárd eur zaznamenaných v roku 2020 na takmer štyri a pol miliardy eur za rok 2021.

Hazard nikdy nebol dostupnejší

„Herňu má teraz už každý doma vo vlastnej obývačke, alebo kdekoľvek inde, kde sa nachádza jeho smartfón, čo môže byť nebezpečné najmä pre hráčov, ktorí sú potenciálne rizikoví,“ pripomína hovorkyňa Asociácie zábavy a hier Dominika Lukáčová a dodáva, že kamenné herne majú povinnosť zavrieť svoje brány o tretej hodine v noci, vďaka čomu sú aj tí najortodoxnejší hráči donútení prerušiť svoju aktivitu, zatiaľ čo online hranie je dostupné kedykoľvek a kdekoľvek bez obmedzení, a to častokrát aj pre tých, ktorí sú z hrania v kamenných herniach z rôznych dôvodov úplne vylúčení.

Ochrana najzraniteľnejších

„Pri vstupe do kamennej herne sa každý musí preukázať občianskym preukazom a osobám pod 18 rokov alebo osobám vedeným v Registri vylúčených osôb nie je vstup umožnený,“ vysvetľuje Dominika Lukáčová prísnu reguláciu, ktorá sa vzťahuje na každú kamennú herňu či kasíno na Slovensku.

Vďaka Registru vylúčených osôb sú z hazardu vylúčení napríklad poberatelia sociálnych dávok, neplatiči výživného či chorobní gambleri a môžu sem byť zaradení aj študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium.

Hazardu sa nezbavíme, ako ho môžeme využiť?

Diskusia o zákaze kamenných herní sa v dobe nikdy nekončiacich televíznych reklám na stávkovanie zdá Asociácii zábavy a hier mierne scestná.

„Tam nás na hazard priamo lákajú známe osobnosti, zatiaľ čo naše prevádzky nemôžu mať na sebe ani nápis „herňa“,“ pripomína Dominika Lukáčová a prízvukuje, že namiesto tvrdého zákazu by sme sa mali zamerať predovšetkým na prevenciu závislostí a verejnoprospešné aktivity, ktoré vďaka prostriedkom získaných z hazardu môžu uzrieť svetlo sveta.

Okrem daní, ktoré herne odvádzajú mestám, obciam či priamo mestským častiam, v ktorých sa nachádzajú, sa totiž priamo z Ministerstva financií do rozpočtov rôznych organizácií rozdeľujú aj ďalšie prostriedky získané z hazardu.

Väčšina týchto financií smeruje na podporu športu, no podľa správy z roku 2019 bolo ministerstvo pomerne štedré nielen k občianskym združeniam, ale aj k cirkvi. Pčoliné, Veľaty, Vislava, Krajná Bystrá, Nižný Hrabovec, Sliač, Solčany, Sobotište, Dlhé nad Cirochou, Úbrež či Tulčík.

Aj to sú obce, v ktorých rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev získala dokopy viac ako 200 000 eur na rekonštrukciu kostolov, chrámov, kaplniek či pre ďalšie potreby. To všetko z povinných odvodov získaných od prevádzkovateľov hazardných hier.

Pripravení pomáhať

Dominika Lukáčová pripomína, povinných odvodov z hazardu a financií putujúcich z herní do mestských rozpočtov, sa prevádzkovatelia kamenných herní snažia priložiť ruku k dielu aj proaktívne. Práve s touto víziou vzniklo v roku 2018 občianske združenie

Rozvíjame naše mestá, ktoré združuje prevádzkovateľov hazardných hier na Slovensku. Jeho pilotným projektom je zatiaľ mesto Poprad, kde sa združenie zaviazalo, že v priebehu piatich rokov na rôzne projekty prefinancuje dokopy až 500-tisíc eur.

„V rámci spoločenskej zodpovednosti je pre nás prirodzené v meste, kde podnikáme, podieľať sa na jeho rozvoji a zlepšovať kvalitu života jeho obyvateľov,“ uviedla Lukáčová.

„Budeme preto radi, ak si s poslancami miestnych zastupiteľstiev nebudeme zbytočne zatvárať dvere, ale naopak, hľadať spoločnú cestu, ako čo najviac pomôcť lokálnym aktivitám, ktoré to potrebujú,“ uzatvára Lukáčová.

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy