Naši predkovia potierali trámy dreveníc aj býčou krvou: Takto sanujú v martinskom múzeu! VIDEO
V Múzeu slovenskej dediny sme mohli vidieť praktické ukážky sanácie drevených budov, sledujte ten spôsob. Vo vnútri bolo riadne horúco.
Zlepšenie stavu objektov kultúrneho dedičstva v oblasti Javorníkov a Beskýd v Česku a na Slovensku bolo hlavnou témou dvojročného cezhraničného projektu, ktorý v stredu a vo štvrtok (5. 9.) vyhodnotili na záverečnej konferencii v Múzeu slovenskej dediny Slovenského národného múzea v Martine.
Súčasťou konferencie bol aj odborný seminár, zameraný na starostlivosť o historické drevené konštrukcie, súčasné spôsoby diagnostiky a sanácie drevených objektov.
„Záujemcovia si mohli vypočuť a pozrieť na viacerých ukážkach, akým spôsobom sa starať o tieto objekty a akým spôsobom zistiť potrebné riešenie pre zlepšenie ich stavu. Pred niekoľkými rokmi boli postupy úplne iné, ako sú v súčasnosti. V minulosti to bolo viac-menej mechanické čistenie a v prípade striech sa postupne vymieňali jednotlivé šindle,“ uviedol riaditeľ SNM v Martine.
Hlavný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Ľubor Suchý pripomenul, že ľudia kedysi nepotrebovali impregnovať drevené stavby.
Ak impregnovali, tak prvky v dotyku so zemou.
„Sú nálezy, že sa používala aj krv. Hovorí sa o býčej krvi, volskej krvi, ktorá sa používala na impregnáciu trámov, namáhaných prirodzenou vlhkosťou zo zeme. V starých stavbách, vykurovaných otvorenými ohniskami vznikala impregnácia dreva tým, že dym, ktorý prúdil do podkrovia, v podstate zakonzervoval konštrukciu,“ vysvetlil Suchý.
