Vyspovedali sme juniorského majstra Európy v kulturistike Erika Halašku

Erik Halaška, majster Európy. Ako to rezonuje v tvojich ušiach?
Fantasticky. Keď som začínal diétu v kútiku duše som dúfal, že sa mi to podarí. No a keď sa vám tento cieľ splní, tak pol roka prípravy na súťaž sa vám v okamihu zdá ako najlepšie strávený čas, aj keď vás to stálo veľa námahy, nervov a taktiež financií. Tento pocit je na nezaplatenie a je o to cennejší, keď som prvým slovenským juniorom, ktorý zvíťazil v klasickej kulturistike na medzinárodnej súťaži. Tento prívlastok mi už nikto nezoberie, ako aj titul a to je na tom to najkrajšie.

Rozprávali sme sa tesne po slovenskom šampionáte, ktorý si vyhral. Vtedy sme moc nahlas o medaile z ME nehovorili, nakoniec je z toho zlato. To znie ako z rozprávky?
Presne tak. Čím je súťaž bližšie a bližšie, človek nechce mať zbytočne veľké ambície, aby nebol sklamaný, v prípade že by neuspel. Takto som to prežíval aj ja, a keď som vtedy tvrdil, že by som bol šťastný, ak sa vrátim späť aj s 3. miestom, myslel som to vážne. To, že sa podarila forma a stal som sa víťazom bolo pre mnohých prekvapením. Mám 19 rokov, nikto o mne dokopy nič nevedel, keďže som len prvý rok juniorom a o to, to bolo väčšie prekvapenie. Som veľmi šťastný, že sa môj 1. reprezentačný štart vydaril nad očakávania, tak ako moje, tak i ostatných.

Ako si sa cítil pred odchodom do Španielska? Cítil si, že si v TOP forme?
Pred odchodom do Španielska som mal veľmi náročné obdobie, povedal by som, že priam zlomové. Bola to najnáročnejšia fáza. Hneď po súťaži Mozoláni Classic, kde som mal povinnú účasť ako reprezentant, som musel okamžite prestať prijímať všetky cukry, a to aj zo zeleniny. Konzumoval som len mäso pripravované na vode, a keď sa do toho pridá ranné kardio a večerný tréning, nie je to žiadna zábava. No moje nadšenie z toho, že už len týždeň trápenia a diéta sa skončí, ako aj fakt, že idem do Španielska ma doslova psychicky nakopli a do tréningu som dával svoje maximum. To, či budem mať formu alebo nie, som neriešil. Viem, že kým počúvam trénera, forma bude vždy, a na to som sa spoliehal.

Kedy si si prvýkrát uvedomil, že by si mohol dosiahnuť až na úplný vrchol? Boli ohlasy z hľadiska, že je to naozaj také dobré?
Po semifinále som mal zmiešané pocity . Nevedel som, ako som vyzeral, nevidel som súperov, tak som sa nevedel až tak dobre ohodnotiť. V noci, keď som sa pripojil na wifi a sledoval som fotky zo semifinále, cítil som, že môžem byt aj prvý, preto som už na ďalší deň dal do finále všetko, ale predovšetkým som si ho poriadne užil. Tušil som, že medaila bude, a teda môj cieľ, s ktorým som do Španielska odchádzal bude naplnený.

Opíš nám prvé sekundy po tom, ako si sa dozvedel, že si majstrom Európy.
Prvé, čo mi prešlo mysľou bolo: „To je už koniec?“ Nemohol som uveriť, že tak dlhé obdobie striktnej stravy, každodenného tréningu tou chvíľou jednoducho končí. Potom som si spomenul na ľudí, ktorí prípravu prežívali spolu so mnou a uvedomil som si, akú budú mať obrovskú radosť. To, keď môžem spraviť niekomu radosť je pre mňa asi najkrajší pocit a vedel som, že moja rodina a tréner sa doma na Slovensku radujú minimálne tak, ako ja a to bol perfektný pocit.

Si majster Slovenska, Európy, chýba ti už len svet. Čo s tým?
Priznám sa, že prípravu na majstrovstvá sveta som začal zvažovať už po skončení súťaže. Úspech v Santa Susanne ma správne nakopol a momentálne premýšľam len nad tým, ako sa ešte zlepšiť a zaznamenať čo najlepší výsledok na ďalšej súťaži. Keby to mali byť majstrovstvá sveta, bolo by to úžasné. Avšak veľa záleží i od toho, čí sa mi podarí nájsť nejakého sponzora resp. niekoho, kto by mi pomohol v príprave, pretože ťahať to opäť z vlastného vrecka je veľmi náročné. Sponzora doteraz nemám, teda všetko si financujem sám za výraznej pomoci rodiny, a keďže majstrovstvá sveta sú už v októbri v Mongolsku, príprava, ktorá je skutočne finančne náročná by začala pomerne skoro.

Aký je tvoj ďalší plán do najbližšieho obdobia? Čo ťa čaká?
Mal som v pláne dať si od všetkého aspoň týždeň prestávku, ale keďže majstrovstvá sveta sú už v októbri a chuť vrátiť sa do posilňovne bola veľká, tak moje kroky už v deň môjho návratu na Slovensko viedli do posilňovne. Pomaličky sa vraciam do starého tempa, ale ešte si doprajem jedlo, ktoré bolo pre mňa počas diéty tabu. Všetko toto už ale pomaly musí skončiť, a preto prejdem aj na striktnejšiu stravu, aby forma bola adekvátna k času do súťaže. Ďalší postup môjho napredovania bude témou konzultácie s trénerom Hečkom, ako aj vytýčenie ďalšej méty. Bol by som rád, keby to bolo práve Mongolsko.