Režisér filmu 'Kauza Cervanová': Túto tému mi naznačila vyššia moc

Od roku 1976 prebiehalo frenetické vyšetrovanie, nasledovala osobná zainteresovanosť prezidenta republiky Gustáva Husáka do prípadu a desiatky výsluchov zadržaných a obvinených, vydieranie, manipulácie, falošné priznania, utajovanie informácií a masívna propaganda v médiách. V roku 1981, po piatich rokoch vyšetrovania, socialistické súdy odsúdili skupinu siedmich mladých mužov. Spolu na 108 rokov. Boli navrhované tri tresty smrti, ktorým unikli len o vlások. V najťažších väzniciach Československa si každý z nich odsedel dlhé roky. Bez dôveryhodných dôkazov a svedectiev…

Prípad, ktorý sa ťahá takmer štyri desaťročia a má veľa neobjasnených skutočností, je zaujímavým sústom aj pre filmárov. Skutočného príbehu s otvoreným koncom sa chytil aj uznávaný nezávislý režisér, scenárista a producent Robert Kirchhoff.

,,Duševne som ten film riešil v sebe od prevratu v roku 1989 a potom takou zhodou náhod a okolností sa ten prípad ku mne dostal, ako keby mi chcel niekto povedať, alebo mi malo byť naznačené nejakou vyššou mocou, že by som niečo takéto mal robiť. Tak som do toho vstúpil a začal nad tým rozmýšľať. Intenzívne som začal nad tým premýšľať v roku 2003,“ zdôveril sa po návšteve Liptovského Mikuláša Robert Kirchhoff.

Režisér celovečernej reportáže Kauza Cervanová svojím dielom nechce nikoho súdiť, ani nájsť skutočného vraha, skôr objasňuje justičné a politické pozadie prípadu.

,,Ten film treba vidieť. Ja nie som sudca, ani policajt a nemôžem si dovoliť zasahovať do rozhodnutí polície a súdov. Ja som filmár a človek, ktorý má nejaké kritické myslenie, ktoré sa životom v tejto spoločnosti a v tejto krajine obrusovalo a ustavične rastie, mení pohľad na veci a analyzuje. Tak som si uvedomil, že tento prípad smrdí od hlavy k päte a čo ma na tom prípade zaujíma nie je len to, že skúma historické obdobie, alebo hľadá nejakú vraždu. Je to príbeh niekoľkých ľudí a ich rodín, ktorým tento prípad definitívne zmenil životy."

Vzhľadom na kontroverznosť prípadu a s ním sa spájajúcich neobjasnených skutočností, bolo pre filmára najťažšie osloviť ľudí, ktorí v dlhoročnej kauze figurujú, ale pod nátlakom danej doby – (tragédia sa stala v období česko – slovenskej normalizácie) nemohli vypovedať, alebo boli nútení klamať a zavádzať.

,,Ľudia chcú hovoriť keď ide o takýto prípad, ale zároveň sa ho boja. Niektorí ľudia za mnou chodili a hovorili mi, musím vám to povedať, ale ešte neprišiel čas. Musel som čakať aj dva roky a potom ten človek začal rozprávať. Sú svedkovia, ktorý neboli ani v spise, ale boli objavení v levočských archívoch ako utajený policajný archív a k nim som sa tiež dopátral veľmi ťažkým spôsobom a veľmi dlho som ich presviedčal, aby do filmu vstúpili. Vysvetľoval som im, prečo to má zmysel."

Tvorca dokumentu sa okrem svedkov, sudcov, prokurátorov, ktorí úzko súvisia s prípadom, stretol aj s odsúdenými v kauze Cervanová.

,,Som dosť veľký skeptik. Keď som sa s nimi stretol, pomyslel som si – čo ak sú to vrahovia? Nemôžem preto do tohto prípadu v stúpiť ako duch v stroji a riešiť tie veci za políciu na základe mojich subjektív. Ale upozornili ma na všetky a zlyhania, ktoré sa v tomto prípade ukazujú. Zistil som, že ani v jednom prípade neklamali a to bola zásadná vec."

Mikulášska premiéra filmu sa uskutočnila 12. júna v mikuláškom kine. Účasťou Mikulášania potvrdili, že ich sociálne témy zaujímajú a nie sú im ľahostajné ľudské osudy, ktoré dokážu poznačiť životy desiatok rodín. Po premietaní mohli diváci klásť tvorcovi filmu Kauza Cervanová rôzne otázky.

Nezávislý režisér Robert Kirchhoff nenavštevuje Liptov len pracovne, ale keďže je milovníkom zimných športov aj rekreačne. Okrem toho tu má pár skvelých priateľov. Aktuálne pracuje okrem iného aj na snímke ,,Jazzové vojny". Vo filmovej jam session sleduje patafyzické príbehy Décziho, jeho „brata“ Chrisa De Pina a ďalších československých exilových jazzmanov na ceste, ktorej cieľom je – ranč George W Busha v Texase.

Autor: Petra Buková, Foto: tasr