Obrazy minulosti: Pozrite si Vrbicu aká už nikdy nebude
Mestská časť Liptovského Mikuláša Vrbica – Nábrežie bola do roku 1923 samostatným garbiarskym a pltníckym mestečkom, ktoré stálo na pravom brehu Váhu juhovýchodne od centra dnešného mesta. Jej pôvodnú podobu si dodnes pamätajú dobové fotografie.
Podľa najstaršej zachovanej písomnosti z roku 1267, Vrbica existovala ešte pred rokom 1235. Disponovala mestským právom ešte skôr ako susedný Liptovský Mikuláš. Napriek tomu bola Vrbica poddanským mestom panstva Liptovský Hrádok. Ešte v roku 1600 bola Vrbica ľudnatejšia ako Liptovský Mikuláš so 60 domami, hostincom a mlynom.
V období imperializmu sa tu rozvinul kožiarsky a drevospracujúci priemysel. V druhej polovici 20. storočia – 60. a 70. roky, bolo mestečko v súvislosti s novou výstavbou takmer úplne asanované. Pôvodná zástavba je až na niekoľko domov na ulici Vrbickej úplne zlikvidovaná, na jej mieste vyrástli rodinné domy, severne od Borbisovej ulice, a obytné bloky sídliska Nábrežie, južne od ulíc Borbisova a Vrbická.
Medzi ulicami Vrbická a Kollárova vyrástlo menšie sídlisko Vrbica-sever. Pôvodné obytné domy boli postupne asanované a ustupovali novšej výstavbe. Z pôvodného centra mestečka sa ako jeho dominanta zachoval evanjelický barokovo-klasicistický kostol, pôvodne modlitebňa vystavaná v roku 1785. V roku 1841 bola rozšírená na kostol, oltár a kazateľnica pochádzajú z roku 1806.
Niekoľko pôvodných obytných domov dodnes stojí na Vrbickej ulici, v priestore ohraničenom z východu ulicou J. Janošku a z východu Kollárovou ulicou. V radovej zástavbe stál aj rodný dom súrodencov Rázusovcov, ktorý sa však nedochoval. Pamätná izba Martina Rázusa a jeho súrodencov (tzv.Rázusovie dom) je umiestnená v inom dome z druhej polovice 19. storočia.
Za viac ako sedem storočí svojej existencie sa Vrbica stala rodiskom viacerých známych aj menej známych osobností:
- Martin Rázus (1888 – 1937), básnik, spisovateľ, politik, kňaz
- Mária Rázusová-Martáková (1905 – 1964), spisovateľka, poetka, redaktorka
- Michal Rázus (1894 – 1957), kníhtlačiar, vydavateľ
- Matej Rázus (1898 – 1963), kníhtlačiar, vydavateľ
- Ján Borbis (1832 – 1912), publicista, cirkevný historik
- Jozef Jančo (1823 – 1893), publicista, spisovateľ, prekladateľ
- Ján Kello (1883 – 1962), robotník, senátor Národného zhromaždenia
- Pavol Kuna (1895 – 1982), generál
- Juraj Martinka (1864 – 1938), lesný inžinier, muzeológ
- Ján Nemešáni (1832 – 1899), pedagóg, verejný činiteľ
- Pavol Socháň (1862 – 1941), fotograf, etnograf, publicista
- Imrich Stein (1904 – 1968), chemik, výskumník
- Ján Volko-Starohorský (1867 – 1920), richtár mesta Liptovský Svätý Mikuláš
- Peter Pavol Zgúth (1863 – 1952), pedagóg
Zdroj foto: Liptovský Mikuláš na dobových fotografiách a pohľadniciach
