Mikulášske deti prežili noc v knižnici: Pozrite, čo všetko bolo pre nich pripravené!
V mikulášskej knižnici G. F. Belopotockého zažili mladí školáci noc plnú zábavy a hier. Na priebeh celej akcie sme sa spýtali Marcely Feriančekovej, riaditeľky knižnice.

Túto akciu organizujete v knižnici už 10-krát. Prišli ste tento rok s niečím novým, alebo sa táto akcia nesie stále v podobnom duchu?
Základný scenár podujatia je rovnaký každý rok, zmeny sú v Hľadaní pokladu, kedy dej prispôsobujeme napr. Roku osobnosti, tohto roku to bolo z prostredia rodiny palatína Juraja Thurzu – najstaršia dcéra sa chcela vydávať a Černokňažník ukradol veno – thurzovský poklad, zaklial svetlo a uväznil kastelánku s kľúčmi , ale hľadali sme už aj Jánošíkov poklad, alebo do deja zapojíme rôzne rozprávkové bytosti.
Ako sa páči deťom samotná noc v knižnici?
Deti sú užasnuté, príjemne vystrašené a okamžite sa chcú prihlásiť aj o rok. To ale už nie je možné, takýto zážitok sa udeje len raz v živote. Dlho sa o svojich zážitkoch rozprávajú v rodine, medzi kamarátmi, ako spomienku majú fotografie z podujatia, ale aj drobné darčeky, ktoré získajú pri plnení úloh spáča alebo si ich vyrobia v tvorivých dielničkách.
Aký priebeh mala tohtoročná akcia?
Deti sa po príchode prezliekli do masiek rozprávkových postavičiek. Privítala ich domáca pani Belopotocká a miesto pána Andersena prišiel a rozprávočku porozprával pán Pavol Dobšinský – liptovský spisovateľ Peter Vrlík. Po jeho odchode sa, nevedno odkiaľ, zjavila Čarodejnica s Čertom, ba prišla aj vzácna návšteva Hermiona.
Po večeri začali deti plniť úlohy spáča – v priestoroch knižnice boli stanovištia pomenované podľa slovenských ľudových rozprávok a na každom museli deti splniť určitú úlohu. Keď všetky úlohy splnili dostali Preukaz spáča s právom nocovať v knižnici. Potom si na lístky napísali svoje želania, tie zavesili na strom Rozprávkovník – tie želania sa do roka a do dňa splnia.
Deti sa prezliekli do tričiek a rozdelili na 3 skupiny – modrí Šmolkovia, oranžové Veveričky a žlté Kuriatka. Vtedy medzi ne prišla grófka Alžbeta Thurzová s dcérou kontesou Helenou, ktorá sa chcela vydávať, no černokňažník ukradol poklad. Tak deti hľadali indície, kadiaľ ísť, ako oslobodiť uväznenú kastelánku, hľadali kľúče, dávali si pozor na nástrahy síl zla a spoločnou odvahou prekonávali svoj vlastný strach – poklad sa hľadal potme, svietili len baterky vodcov družstiev.
Nakoniec všetko dobre dopadlo, kastelánku deti oslobodili, poklad našli a za prejavenú odvahu boli pasovaní za rytierov odvahy a dobra. Keďže poklad bola torta (ďakujeme Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši), hneď sme si ju rozkrájali a zjedli. Potom už deti vhupli do pyžamiek a do spacáčikov, vypočuli si rozprávku na dobrú noc a po polnoci už v knižničnom podkroví sladko odfukovali.
Ráno sa naraňajkovali (ďakujeme pekárňam Mipek Ľubeľa), poskladali spacáky a rodičia si ich rozobrali domov. Hlavná myšlienka je návrat k rozprávke ako nášmu človečenskému etickému základu a národnému bohatstvu. Víťazí dobro nad silami zla, ale nie je to jednoduché, treba na to veľa odvahy, súdržnosti a vôle obetovať sa pre druhého.
Na základe čoho ste vyberali deti do knižnice?
Podujatia sa zúčastňujú 9 – 10 ročné deti z Liptovského Mikuláša a okolia a vyberáme ich podľa ich frekvencie návštev v knižnici, podľa množstva prečítaných kníh, podľa ich vzťahu ku knižnici a knihám, často krát sú všetci členovia rodiny zanietenými čitateľmi a deti navštevujú knižnicu už od predškolského veku, takže zážitok Noci s Andersenom dostávajú za odmenu.
Plánujete niečo vylepšiť do 11. ročníka?
Za tých 10 rokov je podujatie prepracované dopodrobna, ale stále vymýšľame zmeny, vždy je čo zlepšiť, každý rok je iný.