Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku slovenských osobností
Cintorín v Turčianskom svätom Martine, na ktorom odpočívajú mnohí významní slovenskí činitelia, dostal oficiálne pomenovanie Národný cintorín v roku l967. História tohto miesta však siaha až do 18. storočia, keď bol na malom návrší obtekanom potokom
Je zapísaný do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok a rada Mestského národného výboru v Martine schválila jeho štatút. Za počiatky pochovávania osobností na cintoríne sa považuje rok 1866, keď zomrel podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány. Jeho pohreb inšpiroval národovcov, aby sa tento cintorín stal miestom posledného odpočinku významných Slovákov, pretože Martin bol v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia centrom slovenského národného, politického a kultúrneho života.Pochovaní sú tam napríklad národný buditeľ Štefan Marko Daxner, herečka Naďa Hejná, maliar Mikuláš Galanda. Nachádza sa tam hrob poetky Maši Haľamovej, básnika Jána Smreka, fotografa Karola Plicku alebo námorného kapitána Júliusa Thurzu. Na cintoríne spočívajú aj osobnosti, ktoré sem previezli posmrtne. Napríklad politik Milan Hodža a spisovateľ Jozef Cíger Hronský našli konečné miesto svojho odpočinku v Martine až mnoho rokov po smrti. Zomreli ďaleko od rodnej hrudy a domov sa aspoň symbolicky mohli vrátiť až po zmene politických pomerov na konci búrlivého dvadsiateho storočia. Národný cintorín v Martine uzavreli pre ďalšie pochovávanie v roku 1973. Nové hrobové a urnové miesta môžu byť vytvorené na pochovanie významných osobností a ich životných druhov na základe žiadosti.V októbri 2010 pri slovenskej premiére Európskeho dňa darcovstva položila pacientka s úspešne transplantovaným srdcom symbolický veniec ku krížu na martinskom Národnom cintoríne ako prejav hlbokej úcty a vďaky všetkým darcom.
Zdroj: TASR