Nárečie v okolí Žiliny skrýva krásne výrazy: Priznajte sa, rozumiete im vôbec?

Dialekt je akýmsi korením každého regiónu. My sme si posvietili na tie najzaujímavejšie úlovky z nárečí v blízkosti nášho mesta. Výber z lexiky zostavil Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, ktorý aj uviedol lokalitu, z ktorej dané nárečové slovo pochádza. A v niektorých prípadoch aj vetu, ktorá význam daného slova približuje v nárečovom kontexte.

„Žilina spolu s najbližšími okolitými obcami leží na území, ktoré je súčasťou západoslovenského nárečového celku. Presnejšie je to oblasť severotrenčianskych (hornotrenčian­skych) nárečí, ktorá susedí na severe s kysuckou a na juhu s dolnotrenčianskou nárečovou skupinou. Z východnej strany majú na severotrenčianske nárečia najväčší vplyv turčianske a hornonitrianske nárečia, ktoré prináležia k stredoslovenskému nárečovému typu,“ vysvetlil Smatana.

Najviac to podľa neho badať na hraničných oblastiach oboch nárečových typov. V ukážkach reprezentované vo výbere nárečových výrazov z oblasti Žiliny najmä nárečovými lexémami z obce Čičmany

Nárečové slová z okolia Žiliny

• báboliť – expr. niečo nezrozumiteľne hovoriť: Báboľiž, báboľiž a šľiak ťi rozumie (Čičmany)
• banzéga (Rajec) – remes. pásová strojová píla
• baviačka – hračka: Jedna baviačka ťi ňestačí? (Čičmany)
• bľesknúť sa – zablysnúť sa (o blesku na oblohe): Bľeskuo sa, buďe búrka (Belá)
• bosorovať (Fačkov) – predpovedať budúcnosť, veštiť
• brbrac (Rosina) – zajakávať sa; nezrozumiteľne hovoriť
• brenťak – denaturovaný lieh: A pili aj brenťak (Terchová)
• bugace – expr. halušky: Maď navareľi bugancvo a bolo aj na večeru (Čičmany)
• cicaj – expr. dieťa, ktoré matka dlho dojčí: Ná šag_o už octaf, cicaja akéhosi! (Čičmany)
• cigára (Rajec) – ovčia koža s krátkou jemnou srsťou
• cukrázňa – nov. cukrársky obchod, cukráreň: Ke_ca vráťíťe z Rajca, doňesťe mi dačo s cukrázňe (Čičmany)
• cvergeľ – expr. neprimerane malý, podpriemerne vyvinutý človek al. zviera: Či tak slabo rosťeš, či čo, takí cvergeľ_e s ťebä (Čičmany)
• cviarať – expr. nadávať, kliať: Že ťa Boh ňestresce, takto cviarať! (Čičmany)
• cvoniť sa – expr. dlho husto pršať, cediť sa: Od uterka sa cvoňí, šag nám šetki zemáki pohňijú (Čičmany)
• čambľiak – pejor. noha: Aňi ňeprší, a čambľiaki máš samé blato! (Čičmany)
• čerieda – choroba: Jakú čeriedu to má tá Verona? (Čičmany)
• česák (Rajec) – kožuš. nástroj na prečesávanie srsti kožušiny
• čiap – mláďa domáceho vtáka, kurča, húsa ap.: Tito čiapi (kurence) aj maju čo žrac, a ľem piščia celi dzeň (Kľače)
• čichrac – expr. ťažko, šuchtavo kráčať: Ledva čichre hore dzedzinú Bytčica
• čikať – vydávať piskľavé zvuky (o vrabcoch), čvirikať: Vrapce čikali Fačkov
• ďever (Lysica) – mužov brat, švagor
• dodrapki (Mojš) – oldomáš po dodriapaní, dopáraní peria
• dzipkom – expr. klusom, rýchlo: Dzipkom uchodzí prec smrcú (Bytčica)
• dohanoví lístok (Teplička nad Váhom) – druh výšivky na košeli
• dreňie (Terchová) – lámka
• drška (Rajec) – retiazka spájajúca chomút s ojom, držiak
• dudať – hrať na hudobnom nástroji: Dudaj, lebo ňečujem! Vraveli: dudaj, nie: hraj! (Terchová)
• fafúňať – expr. napchávať sa jedlom a pritom nosom hlasno dýchať: Tak sa ďesi vihládel, že fafúňial dva dňi (Čičmany)
• hakovica – palica na podopieranie so zahnutou rúčkou, krivuľa: Vezmem na teba hakovicu (Rosina)
• hebedo – vec neprimerane veľkých rozmerov: A von to hebedo, tú starú veľikú skriňu, dotrepal až do kuchiňe! (Rajec)
• hriemať – expr. hromžiť, krikom al. nadávkami prejavovať hnev: Žena mi zo dvora hriemala, že som jej huz zabil! (Terchová)
• chláďava – chládok, tôňa: Éj, po_cvrčinámi_e dobrá chláďava (Čičmany)
• chlpazdiť sa – expr. zaťahovať sa mrakmi, mračiť sa: Akosi sa chupazďí, do večera čapňe (Čičmany)
• jercha (Rajec) – kožuš. koža, obyč. na ozdobu kožuchov
• kľuk – chlapec, chalan: Prišlo sedzom tich kľukuof (Rosina)
• kolibaňa – kolíska pre dieťa: Ďeže koľibaňu, tú už ňenájďeťe, čiľkám ľen samé kočáre kupujú (Čičmany)
• kopice (Rajecká Lesná) – vysoká zimná obuv zo súkna, kapce
• kosa, koska (Teplička nad Váhom) – šatka na krk, príp. aj plecia, kosička
• kotvať – expr. pahltne, veľa jesť: Ňezáviďí ťi ňichto, aľe uš kotvež aš prezbit! (Čičmany)
• kožera (Terchová) – kožená kováčska zástera
• kurtula (Terchová) – nanovo vysadená hora
• kalcovať – expr. hltavo piť: Rozhorúčení si a kalcujež ako pes, sťež biť chorí? (Čičmany)
• ľaksa (Rosina) – hnačka
• lazic – expr. túlať sa, tárať sa: Celí dzeň zme laziľi po horách, aš som pet kiľí stracel (Zádubnie)
• lazur (Porúbka, Turie) – červený smrek, bot. smrekovec opadavý (Larix decidua)
• lepáč (Fačkov) – lepkavý pás na lapanie múch, mucholapka
• lisc (Lietava), lisce (Rajec) – zadná časť nohy pod kolenom, lýtko
• merinka (Rajec) – druh jemnej vlny, ktorá sa používala na výrobu odevov i klobúkov
• munčiak – chĺpkavý zamatovočierny bzučiaci hmyz, zool. čmeľ (Bombus): Munčiakvo je málo, ďesi sa potroveľi ot prachvo (Čičmany)
• mutvica (Rajecká Lesná) – vareška s lúčovitými výbežkami na roztrepávanie, habarka
• nádrbelka – ovocný ker, bot. egreš (Grossularia): Maľini sú ňeňi, náľe nádrbeleg máš, koľko sťeš (Čičmany)
• nevoľa – nevoľnosť pred chorobou: Cícím akúsi ňevoľu, možno mám horúčku (Bytčica)
• ocesťie (Dolná Tižina) – domáci kvások so suchých zvyškov cesta
• ocogániť – expr. doširoka, dokorán roztvoriť dvere, okno ap.: Ocogáňíž dvere, akobi si išiel z vozom (Čičmany)
• ovado – hmyz podobný veľkej muche, dotierajúci na statok, zool. ovad bzučivý (Tabanus bovinus): To bolo samé ovado okolo tích kráv a spara ukrutná (Rajecká Lesná)
• pacaľa – expr. klebetná, táravá žena: Čo trepež jedno cez druhé, ti pacaľa! (Čičmany)
• pečki (Rajec) – sušené ovocie (najmä jablká, hrušky a pod.)
• pistuľa (Rajec) – dravý vták, zool. sokol myšiar (Falco tinnunculus)
• podmládek (Fačkov) – kvások, odmlad urobený z rozdrobeného starého cesta al. droždia, vody, múky a príp. aj varených zemiakov
• pokušidlo – expr. kto niekoho pokúša, pokušiteľ: Ti si také pokušidlo jedno! (Rajec)
• poľec – kus slaniny, pôlt: poľec slaňini (Rosina)
• polodňe – poludňajšie jedlo, obed: Každí dzeň jeden nám vozieval polodňe (Ďurčiná)
• pocitnúť sa (i poticnúť sa) v chôdzi al. behu zavadiť o niečo, potknúť sa: Pocitnúl sa o podvaľinku pre_domom (Rajec) ● kuoň má štiri nohi, a poticňe sa (Terchová) – o možnosti omylu
• romanček (Dolná Tižina) – liečivá bylina s drobnými bielymi, vnútri žltými kvietkami, harmanček, bot. rumanček pravý (Matricaria chamomilla)
• rostúkac – údermi al. nárazmi porušovať celistvosť, rozbíjať: A ti ňemáž inej roboti, ľen taňierki rostúkac?! (Rajec)
• rufšpretľa (Rajec) – klob. drevený nástroj na orezávanie strechy klobúka
• rušac – okopávať zemiaky: Zemki nám treba rušac, kím je pekňe (Zástranie)
• rušac sa – dávať sa do pohybu, začať sa hýbať: Vlak sa rušia, viskoč! (Nezbudská Lúčka)
• vasica (Terchová) – druh kunovitej šelmy, zool. lasica (Mustela)
• vodná paňi (Rajec) – vodný hmyz s blanitými krídlami, zool. vážka (Libellula)

Foto: ilustračné